Je napísané V.
Ap. Pavel napísal z väzenia list Filipským, ale aj Efezským. V jeho závere, v poslednej 6. kapitole píše o duchovnej výzbroji (v. 10-20). Ide teda o našu duchovnú výzbroj, o ktorej píše ap. Pavel aj dnes. Je nadčasová. Tento text, najmä po ruskej invázii na Ukrajinu je často citovaný na kresťanských weboch a portáloch. Ak pôjdeme postupne odhora smerom dole ide o – prilbu, pancier, štít, opasok, meč a obuv. Nám sú dnes tie pojmy pomerne cudzie a dosť aj vzdialené. Od konca druhej svetovej vojny bol mier. Zvykli sme si – a tak trochu sme ho považovali aj za samozrejmosť. V minulosti to tak rozhodne nebolo. Veľmi často sa bojovalo a viedli sa vojny. Možno aj práve v danom kontexte Pavlovho listu do Efezu sa niekde odohrávala vojna. Z histórie je známy tzv. „pax romana“ v preklade znamená tzv. „rímsky mier.“ Od doby vlády cisára Augusta – až po cisára Marca Aurélia bol v oblasti Stredozemného mora relatívny mier a pokoj. Takmer dve storočia bez veľkých dobyvateľských vojen, to bol v danej dobe priam zázrak! Pax romana bol ozaj veľkou výnimkou. Často sa bojovalo. Spomeňme si na boje Starej zmluvy, nie je ich tam málo. Naša sestra Milka, pani učiteľka príliš k Starej zmluve nepriľnula – aj práve z tohto dôvodu, pretože v nej sa stále bojuje a samé vojny, ako to často pripomínala, preto viac „preferovala“ Novú zmluvu. A táto zmluva viac spomína a podporuje duchovný boj na mnohých frontových líniách duchovného rozmeru.
Odkiaľ mal ap. Pavel tú inšpiráciu k textu o duchovnej výzbroji celkom v poslednej 6. kapitole? Čo ho k napísaniu onoho odseku viedlo? Iste, aj stav vtedajšieho sveta a mnohé – predovšetkým duchovné boje a zápasy. Ten najväčší zviedol Pán Ježiš Kristus na Golgote s mocnosťami temna. Zvíťazil nad nimi. Zvíťazil aj na púšti, zápasil a vybojoval svoj víťazný boj aj v Getsemanskej záhrade. O koľkých jeho bojoch a zápasoch ani nevieme. Je možné a celkom pravdepodobné aj to, že keď bol väzňom v čase písania listu do Efezu (ako píše v našom odseku , že je v putách) – mohol mať práve pred sebou vojaka, ktorý ho strážil. Aj v kapitole 4,1 tohto listu píše:
„Napomínam vás ja, väzeň v Pánu, žite tak, ako je hodné povolania, ktorým ste boli povolaní.“
Efezským 4, 1
Mohol mať pred sebou, či aj pri sebe vojaka v plnej výzbroji. Strážil ho. Pavel sa na neho pozeral – a videl časti jeho výzbroje a nie raz. Zahľadel sa uprene – a? Dostal veľmi silnú inšpiráciu týmto častým pohľadom. Videl starovekého vojaka – a hneď mu prišla myšlienka a obraz na duchovnú výzbroj proti ohnivým šípom tohto nešľachetníka. To viditeľné pre Pavla bolo často inšpiráciou k tomu neviditeľnému. Smieme si aj my z tejto skutočnosti zobrať vzor aj príklad. Aj ja sa snažím vidieť to očiam viditeľné – a predstavovať si to neviditeľné. Ostatné dva týždne bola v tatrách jedinečná inverzia a ja si tak často prestavujem nebo. To viditeľné je pre mňa poukazom na to neviditeľné. Zbierame inšpiráciu, chodíme s otvorenými očami a môžeme pohľadom zaletieť ešte ďalej. Učí nás to aj nám dobre známy Malý princ, keď nám pripomína, že práve to najdôležitejšie je očiam neviditeľné.
Podľa textu, nad ktorým sa máme spoločne dnes zamýšľať, je náš svet jedným veľkým bojiskom. Bránime sa proti úkladom diabla, ktorý obchádza ako revúci lev, hľadajúc, koho by zožral. Kresťan sa potrebuje aktívne brániť. Kresťan neútočí! Kresťan nedobýva nové územia. Potrebujeme sa aktívne brániť proti pokušiteľovi, ktorý si chce dobyť nové územia v ľudských srdciach. Podľa tohto slova je to obrana, nie útok. Vedieme obranný boj. Všetky časti duchovnej výzbroje sú obranné, nie útočné. A preto kresťan je ako vojak. V neustálej pohotovosti. Ja osobne mám tzv. modrú knižku, keďže na „vojne“ som nebol. Ale ako kresťan bojujem stále, bránim teritórium svojho vlastného srdca proti útokom zlého. Tak to spievame v našej hymne: „Knieža sveta toho, trúfa si mnoho..“ A veľmi si trúfa.. Pán Ježiš bol terčom jeho útoku na púšti, v oslabení počas jeho pôstu. Zaútočil na citlivé miesta. Útočí, pretože vie, že má málo času (Zj 12,12). Jeho vojna je útočná a my sa mu bránime. Ubránime sa? V našej hymne to náš reformátor vyspieval tak, že „slovíčko“ ho porazí. Tým vyslovil aj jedno veľmi odvážne vyznanie, že stačí „iba“ slovíčko. Náš Pán to na púšti prežíval tiež takto v danom kontexte a situácii, v ktorej sa práve nachádzal. To je to, nad čím spoločne rozmýšľame a dnes naše spoločné meditácie pomaly vrcholia a aj končia. Ap. Pavel napísal: „Oblečte na seba celú výzbroj Božiu.“ Nič z toho, čo napísal ap. Pavel v našom odseku, by nemalo chýbať. K tomu štítu snáď ešte dôležitý dodatok, že aj o ňom je mocné posolstvo v našej hymne: „Máme však od Hospodina štít v každom bojovaní. Pýtaš sa, kto je ním? Ježiš Boží syn, Ten zachránil svet, iného Boha niet, On napokon zvíťazí.“ Naša hymna má ozaj jedinečné posolstvo. Nie tak často ju spievame. A keď ju spievame, tak sa stane na koniec nejakej slávnosti. Prichádza obed, málokedy myslíme na jej obsah a posolstvo. Teraz je príležitosť dať ju do kontextu s naším duchovným bojom a zápasom v zmysle slov:
„Buďme vytrvalí v zápase, ktorý máme pred sebou. „Hľaďme na Ježiša, Pôvodcu a dokonávateľa viery..“
Žid 12,1.2
Kompletná výzbroj Božia spomína iba obranné zbrane, nie útočné! A na záver tohto textu spomína práve vo verši 18. modlitbu: „V každom čase všetkých modlitieb a prosieb modlievajte sa v duchu, dbajte pritom vytrvale a proste za všetkých kresťanov.“ Teda aj za tých na Ukrajine, aj v Turecku a Sýrii. Na nich obzvlášť myslíme. A nielen na nich. Modlitba. A opäť sme pri nej! Boj so satanom je duchovný, preto sa nemôže použiť fyzická zbraň, ale duchovná. A to je modlitba. Nepoznáme plán satanových útokov. Práve v tomto čase, ani v žiadnom inom nemôžeme zanedbať modlitbu, keďže je to spôsob, ako získavame duchovnú silu! To slovo o duchovnej výzbroji ap. Pavel uvádza slovami: „Napokon posilňujte sa v Pánu a v moci Jeho sily.“ Ako Pán Ježiš Kristus, ktorý sa posilňoval modlitbami, tak aj my.. Modliť sa v Duchu znamená modliť sa v mysli Kristovej. Preto sa tak často modlil, ako vieme z evanjelií. Bez modlitby a spoliehania sa na Pána Boha je naše úsilie v boji márne. Kompletná zbraň Božia – pravda, spravodlivosť, viera, spasenie – to je „náčinie“, ktoré nám Boh dal, aby sme odolali satanovým útokom a pokušeniam. Modlitba je najsilnejšia zbraň, ktorá ešte nikdy nezlyhala. Vzoprieť sa môžeme len a len na modlitbe! Modlime sa, za tých, ktorí musia držať zbrane v rukách, a nemôžu byť zložené na modlitbe. Modlia sa srdcom a dušou. Bránia svoju vlasť! Majú sa vzdať? Majú kapitulovať? Aj to im mnohí odporúčajú. Čo myslíte.. Aby sme aj my isté duchovné boje precítili a prežili. Vojna je iste veľmi zlá, ale na druhej strane vyplavila mnoho ľudskosti a dobra.. Vždy, keď sa nás začne zmocňovať strach, hnev, úzkosť, či malomyseľnosť – modlime sa! Len skrze modlitbu môžeme vstupovať do Božej oživujúcej prítomnosti.. A účinnou pomocou v boji proti útokom satana je aj mocné a živé slovo Božie. Na púšti Pán Ježiš trikrát povedal: „Je napísané: ..“ a citoval opakovane Starú zmluvu. Veľmi veľa to znamená aj pre nás. Tu kdesi je zašifrovaný odkaz pre nás všetkých. Idúc v ústrety pôstnemu obdobiu si toto môžeme sprítomňovať opakovane. Hneď v l. pôstnu nedeľu sa dostaneme na púšť. A nad púšťou a nad trojnásobným pokúšaním Pána na nej sme uvažovali počas januára a februára. V pôste môžeme z toho všetkého veľmi aktívne čerpať. V tomto zápase, ktorý máme pred sebou máme vždy „poruke“ modlitbu a slovo Božie, ktoré je ostrejšie, než ktorýkoľvek dvojsečný meč (Žid 4,12). Apoštol Pavel píšuci o duchovnej výzbroji – celý ľudský život brak ako boj a zápas. Svojmu mladému spolupracovníkovi napísal: „Bojuj dobrý boj viery, dosahuj večný život, do ktorého si povolaný..“ ( 1 Tim 6,12) A aj opäť Timoteovi adresoval slová vo svojom 2. liste: „Dobrý boj som dobojoval, beh dokonal, vieru zachoval.“ (4,7) Nech nás to povzbudí aj v našom ďalšom boji aj zápase. Nie jeden je ešte pred nami. Pán Ježiš obstál vďaka modlitbe a Božiemu slovu.. Obstojíš aj ty.. Ver tomu..