Zima, aká má byť
Už dlho pociťujem svoj osobný dlh voči tomuto ročnému obdobiu – teda zime. Chcem ho aj takto „splatiť!“ A kedy by bol najvhodnejší čas, ak nie teraz – v zime! O zime som doteraz nenapísal ani úvahu a žiadnu reflexiu. O jeseni – už najmenej päť, ani leto som neobišiel. Aj s jarou som sa neraz zapodieval – a máj som si často „slovne“ vychutnával. Zimu som doteraz obchádzal. Nevedno prečo. Pre mnohých je to veľmi náročné obdobie. Niekto nemá vôbec rád zimu, iba teplo a leto. Zima je napr. v Tatrách pre starších ľudí veľmi náročná a veľmi dlhá. Niektorí odišli z nášho prostredia aj kvôli tomu, že je tu dlhá zima a dlhá vykurovacia sezóna. Skúsme sa na toto ročné obdobie pozrieť trochu inak. Z iného uhla pohľadu. Tak trochu aj biblicky. Motiváciou nám môže byť to, že Pán Ježiš sa zúčastnil slávnosti posviacky chrámu v Jeruzaleme a bola zima.. Podľa textu (J 10, 22-30) sa nám zdá, že tie slávnosti trvali dlhšie. Prechádzal sa v Šalamúnovej sieni. To bola tá najpôvodnejšia a najhistorickejšia časť chrámu, sieň so Šalamúnovým stĺporadím. U nás je tradícia sláviť túto slávnosť na jeseň, keď sa dokončili všetky práce počas leta a pripravila sa slávnosť na jeseň. Málokde sa takáto slávnosť koná v zime (zo zastupovania si pamätám dátum, že tak sa stalo v Spišskej Belej a túto slávnosť posviacky chrámu pripravili na 22. január 1786).
Ak by sme nepoznali zimu, o veľa by sme prišli. To potvrdzuje aj nasledovný citát:
„O koľko viery a krásy by sme prišli, keby nebola v našom roku zima.“
Th. Wenthwort Higginsom
Zima, aká má byť, zavítala do našich veľhôr až v druhej polovici januára. Dovtedy sme boli dole celkom bez snehu. Takú zimu si asi nepamätal ani zakladateľ Nového Smokovca, dr. Szontagh. Zimná sezóna do jeho príchodu – počas leta 1873 neexistovala. Keď sa Tatry po letnej sezóne vždy vyľudnili, pretože tu ozaj nikto dovtedy nebýval, tak sa rozhodol, že prezimuje celkom sám. Riskol to a zistil, že zimná klíma mu robí veľmi dobre na jeho diagnózu TBC. Keď po pár rokoch prišiel s otvorením zimnej sezóny 1881/82 tak nikto neprišiel. Všetci sa zľakli. Ale ani to ho nijako neodradilo. Následne doniesol lyže, keďže predtým pôsobil v Davose. Nedávny televízny dokument o histórii lyžovania potvrdil, že kolískou tohto veľmi obľúbeného zimného športu bol práv švajčiarsky Davos. V tomto našom tatranskom prostredí sa začala éra lyžovania aj vďaka jeho úsiliu a podpore. Jeho lyže sa nachádzajú v Ski múzeu v Tatranskej Lomnici.
Nie tak dávno, počas prvého februárového víkendu prišla snehová kalamita. Dala nám všetkým v Tatrách, aj pod nimi poriadne zabrať. Snežilo a snežilo niekoľko dní a do toho prišiel aj vietor. Sneh a vietor – nie vždy najlepšia kombinácia. „Aj tie najsilnejšie snehové búrky sa začínajú jednou vločkou.“ (S. Rasschová) Pozorovať, ako sneží je veľmi pôsobivé a pozoruhodné. Často obdivujeme, ako ticho sneží. Tak ticho, že už ani tichšie padať nemôže. Tak to vyslovil aj Milan Rúfus, ktorý si tento fenomén tiež všimol a vyjadril to aj veľmi poeticky. Určite aj vy máte radi tento obraz. No keď fučí, už je to menej príjemné. Ale aj ten čas prináša chvíľu pre zastavenie. Po každej búrke, aj tej snehovej, príde vždy utíšenie. Žiadna búrka netrvá večne. Pokoj je trvalý stav – a nie búrka. A veríme, aj tá vojnová búrka na Ukrajine, je ohraničená, aj keď jej koniec je ešte v nedohľadne.
Napadlo vás už niekedy, čo je to vlastne sneh? Uvažovali ste nad touto belobou, ktorá keď padá, pokryje všetko. Vieme – je to tuhé skupenstvo vody za istých špecifických podmienok. Úspešná slovenská vedkyňa v odbore aplikovaná matematika doc. RNDr. Daniela Velichová, Csc. ešte 30. januára 2018 mala v Bratislave prednášku na tému: „Snehové vločky – je skutočne z nich každá jedinečná?“ Môžete si ju dohľadať na internete, čo vám odporúčam. Je v nej mnoho zaujímavého a inšpirujúceho, zároveň udivujúceho. V prednáške o.i. uviedla: „Žiadne dve snehové vločky nie sú úplne rovnaké. Rozoznávame však iba niekoľko základných foriem a tvarov. Vznikajú za istých podmienok pri kryštalizácii vodnej pary a drobných kvapiek vody a pri istej teplote. Zákonitý šesťuholníkový súmerný tvar je chaoticky narušovaný vplyvom fyzikálnych podmienok. Preto je tvar snehových vločiek taký rozmanitý a náhodný.“ Dočítate sa mnoho iného zaujímavého. Napr.: „To, čomu my hovoríme snehová vločka, je vlastne kryštál ľadu. Molekuly zamrznutej vody sú navzájom pospájané v presnom hexagonálnom usporiadaní, ktoré je viditeľné v typickom tvare vyznačujúcom sa osovou súmernosťou podľa šiestich rôznych osí so spoločným bodom v strede útvaru, podľa ktorého je celý útvar stredovo súmerný.“ Toľko odborných výrazov a termínov. Snehová vločka je vlastne všeobecné pomenovanie akéhokoľvek chuchvalca snehu, ktorý v zime padá z mrakov. Často sú to zlepence stoviek kryštálikov ľadu, ktoré sa spoja počas svojho pádu na zem vplyvom rôznych faktorov. „Zima je život kryštálu, architekt vločky, oheň mrazu, duša slnečného lúča. Tento svieži zimný vzduch je ho plný.“ (J.Burrougs)
Snehová nádielka prišla do Tatier až v druhej polovici januára tohto roku. To bolo radosti, najmä podľa slov: „Sneh potichu padajúci uprostred noci vždy naplní moje srdce sladkou jasnosťou.“ (Novala Takemoto) Na Štedrý deň, aj večer pršalo. Netypické počasie pre naše vysokohorské prostredie. Ale aj to už poznáme. A zase niekedy snežilo v Tatrách aj počas prvomájového sprievodu. Súčasná zima počas februára je taká, aká má byť. „Zima je biela, ako tá dušička z detského čela.“ (M. Rúfus) Všetko je pod snehom. Všetko je ním prikryté. „Láskavosť je ako sneh – skrášli všetko, čo prikryje.“ (Ch. Džibrán) Kiež by aj naša láskavosť takou bola. Nadchýname sa zimou, jej krásou. Máme to aj vedecky podložené. Vieme to opísať aj poéziou. Kdesi bola taká myšlienka: „Poézia je pravda oblečená do sviatočných šiat.“ Aj zima má svoju poéziu a krásu. „Nádherný čas – zima. Mrazivý, krutý, no čarovný. Zima bola stvorená v bielych farbách, aby ste svoj život začali z bielej plachty. Zima premieňa vodu padajúcu z neba a srdcia ľudí na kameň. Je to život kryštálu, architekt vločky, oheň mrazu, duša slnečného lúča. Ten zimný vzduch je ho plný.“ (prírodovedec John Burrougs) Je krásna, ale aj v mnohom zradná. Krásna, ako každé ročné obdobie. Započúvajme sa do zimnej skladby Vivaldiho a objavíme nádheru tónov svojej čarovnej hudby, ktoré priradil práve k zime. Je napr. úžasné a skvelé kráčať po snehu, po ktorom ešte nikto pred nami nekráčal. A je tiež zaujímavé, že keď niekto tou cestou už išiel pred vami, tak vy do jeho stôp a šľapají vojdete. Nerobíte vlastné, šetríte svojou vlastnou energiou. Použijete tie – už existujúce. Akoby aj na to reflektoval ap. Peter:
„..aby ste nasledovali Jeho šľapaje.“
1Pt 2,21
Niekto tú cestu už prešiel pred nami. Nemusíme si ju raziť sami pre seba – stačí vstúpiť do už existujúcich duchovných Kristových šľapají. Niekedy ťažké, niekedy tak veľmi jednoduché.
Ani zima nie je stav trvalý. Príde jar, na ktorú sa potom mnohí tešia. No netešili by sme sa na ňu, keby jej nepredchádzala neraz aj krutá zima. Protiklady nám pomáhajú k plnšiemu poznaniu. Tak napríklad – dobro by nebolo tak oceňovaným dobrom, keby sme nepoznali jeho protiklad. O to viac sa z dobra tešíme. O to viac sa tešíme na prichádzajúcu jar, keď všetko pučí. „Rozmýšľam, či má sneh rád stromy a polia, že ich tak nežne bozkáva? A potom ich prikryje bielou prikrývkou a možno im hovorí: Spite miláčkovia, kým opäť príde leto.“ (Lewis Carroll) A veľký nemecký spisovateľ to vyjadril takto: „Srdce moje, nesmieš zúfať. To, čo zima vzala ti, jar zas vráti ti, v lepší osud musíš dúfať.“ (H.Heine) A motivujúcimi slovami môžu byť slová ďalšieho nemeckého spisovateľa: „Niekedy sa náš osud podobá ovocnému stromu v zime. Kto by si pomyslel, že sa tie konáre opäť zazelenajú a rozkvitnú.. Ale my v to dúfame, my to vieme.“ (J.W.Goethe)
Dalo by sa pokračovať ďalej a ďalej.. Nemáte radi zimu? Možno po týchto poetických riadkoch k nej o niečo viac priľnete. Sneh je napr. veľmi dôležitý pre oziminy, aby nevymrzli. A pre jar je sneh veľmi cenný ako vlaha. Ale zároveň v zime trpí všetko – príroda, zvieratá. Snehové lavíny ničia krajinu, ktorú celkom prevalcujú. Ale to je príroda – tá si so všetkým poradí. Má svoje zákony, ktoré fungujú tisícročia. Príroda sa stále drží svojich zákonov. Neporušuje ich, ako naše ľudské pokolenie. Ak je zima takou, neraz aj krutou – potrebujeme lásku, ktorou by sme sa mohli počas nej zahriať. Lásku Božiu, ale aj ľudskú. „Ak nebudeme horieť láskou, ľudia okolo nás zomrú od zimy.“ (F. Mauraic)