Je napísané III.

Na pokračovanie  sa chceme ďalej zaoberať nad  tým všetkým, napísaným už v prvých dvoch predchádzajúcich častiach. Uvažovať ďalej spoločne nad tým všetkým, čo bolo pre nás napísané v Biblii – a prečo Pán Ježiš na púšti povedal trikrát: „Je napísané:..“  To je Pánova najúčinnejšia duchovná zbraň, s ktorou On „bojuje svoj dobrý boj viery“ na púšti.  Nebojuje „dostupnými“ zbraňami tohto sveta.   Veď On sám nie je z toho sveta, ako to vyslovil vo svojej arcipastierskej modlitbe (J 17,16). Podľa týchto Ježišových slov – ani my nie sme z tohto sveta.   Z tohto dôvodu Jeho  spôsoby   boja tohto sveta sú mu úplne cudzie.  Mal k dispozícii aj iné možnosti, aj iné duchovné a veľmi  účinné zbrane. Keby ich bol ale hneď  použil, hneď by vyložil svoje „tromfy“ na stôl. Týmto výrokom do istej miery aj skryl svoju identitu pred pokušiteľom. Možno aj vás napadla myšlienka, prečo Pán Ježiš si nezavolal na pomoc dvanásť  plukov anjelov. Tento príbeh dobre poznáme aj z pašií. Vieme, že o tom hovoril pred Petrom, pri zajatí v Getsemanskej záhrade: „Či sa nazdáš, že by som nemohol prosiť Otca a postavil by mi hneď viac, ako 12 plukov anjelov? Ale akoby sa potom naplnili Písma, že sa tak musí stať?“ (Mt 26,53-54) Mohol ich použiť aj pri pokúšaní.  Či? Určite by rýchlo  prileteli. A určite neboli ani ďaleko. A pokušiteľ by pred nimi určite neobstál a musel by úplne kapitulovať!  Nestalo sa tak – anjeli na pomoc prizvaní neboli.. Pokušiteľ však kapituloval, to áno  – ale preto, že použil veľmi účinné duchovné zbrane. Vráťme sa však k anjelom? Prečo ich Pán Ježiš  teda neprivolal? A nepovedal nejaký svoj vlastný výrok? Veď Jeho božská moc by pokušiteľa  jedným jediným Jeho slovom poslala do najhlbšieho  pekla. Namiesto božskej moci a svojej vlastnej autority použil slovné spojenie: „Je napísané:..“ A použil to až „na tretiu“. Nechceme to rozhodne prehliadnuť.  Je to fakt, ktorý nemožno obísť.  Tu kdesi je ukrytý „správy kľúč“.. Ak si spomeniete, že takto sa kedysi volala istá televízna súťaž, pri ktorej sa vyhrávali autá.  Citovaním Biblie  poučil aj svoju  cirkev, že nemá nikdy uplatňovať násilie, alebo používať fyzické zbrane, ale predovšetkým duchovné zbrane.  Cirkev má dôverovať moci, ktorá spočíva v Božom slove a v jeho  autorite. Mohol pokušiteľa odbiť aj tým, že by bol odhalil aspoň sčasti  svoju nebeskú slávu. Božiu slávu však skryl vo svojej poníženej ľudskej podobe. Ak by čo aj len trochu bol poodhalil svoj „závoj“, bol by sa Jeho nepriateľ dostal do takého zmätku, ako napr. sovy alebo netopiere, keď ich osvieti prudké slnko. Ani to sa nestalo!  

    Pán Ježiš  je pre nás vzorom, ako máme používať aj my Božie slovo v našom  dennom živote.  Zanechal nám príklad, ako máme nasledovať Jeho šľapaje (1Pt 2,21). To slovo apoštola Petra  počujeme, či čítame  v zmysle Jeho utrpenia.. V zime tie šľapaje môžeme aj priamo vidieť.  V zime je to oveľa ľahšie, ako v lete. Vstúpme do Jeho šľapají a Jeho stôp. Vieme zo skúsenosti, že niekto, kto tú cestu pred nami prešiel, tak použijeme jeho stopy a svoje nohy vložíme do nich. Nerobíme si svoje vlastné. Nebudeme míňať energiu. Nikto ich asi neobíde, keď sa nám už ponúkajú. Aj v tomto množstve snehu, ktorý napadol vo Vysokých Tatrách, aj okolo našej fary  – vidím mnohé stopy naokolo. A v tej duchovnej oblasti – niekto tú cestu prešiel už pred nami. Vstúpme teda do Jeho šľapají, využime ich, že sú pre nás už pripravené a Ježišom „vychodené“..    Pán Ježiš  povedal:

„Učte sa odo mňa, lebo som krotký a pokorný v srdci..“  

Mt 11,29

Učme sa v Božej škole, ako môžeme Božie slovo oveľa účinnejšie, ako doteraz  používať v našom každodennom živote. Boží Syn  svoj život budoval na skale, nie na piesku. Keď v závere svojej kázne na vrchu hovoril podobenstvo o staviteľoch (Mt 7, 24-27), tak určite reflektoval aj svoj život: rozhodne  nebudoval na nestabilnom piesku, ale na stabilnej skale Božieho napísaného slova.  Prišla oná povodeň, prišlo pokušenie  – On sám dom svojho života budoval na pevnej skale. Aj preto obstál na púšti, že pevne  stál na pravde Božieho slova. Jeho dom sa nezosypal ako domček z karát.   To je tá nadčasová  pravda. A pravda nie je rozhodne konšpirácia. Aj Slovensko a celý okolitý svet je plný konšpirácie. To je jedno veľké nebezpečenstvo. Denne sme tým konfrontovaní na rôzny spôsob. Konšpiračné média, komentáre, vyjadrenia politikov.  Božie slovo sa nám ponúka do našich radostí, ale aj do našich strastí ako „každodenné pravdivé spravodajstvo.  Nielen večerné, ale aj počas celého dňa.  Pán Ježiš pre svoje vlastné srdce,  aj pre svoje nohy (na streche chrámu) nepotreboval žiaden iný základ, ako pevné Božie slovo. Je napísané. To stačí! Je to postačujúce – aj v hlade, aj na streche –  to slovo Ho spojilo s nebeským Otcom. To slovo držalo aj Jeho hlad v istých hraniciach a mantineloch, ktoré nikdy neprekročil.  Ani na streche chrámu sa nedal vyprovokovať k niečomu nerozvážnemu.  A to Mu úplne stačilo. A preto sa nepoklonil. 

    Božie slovo Božie nemôžeme prekrúcať, ani inak s ním manipulovať . Ani nič k nemu pridávať. Používať ho tak,  ako náš Pán: „Je napísané: ..“ A On nám aj v tom nám zanechal príklad. Božie slovo nemáme vždy po ruke, preto je dobré, keď sa niektoré verše učíme aj spamäti. Pán Ježiš sa naučil celé state spamäti  a to sa Mu na púšti veľmi zišlo. Ch. Spuergon prosil vždy, keď otváral Bibliu:

 „Pane, nechaj preskočiť slová zo stránky  tejto knihy do mojej duše. Urob ich Ty sám živými, obživujúcimi , mocnými a čerstvými v mojom srdci..“ 

Charles Spurgeon

Pán Ježiš cítil ich silu, preto povedal  trikrát: „Je napísané: ..“  Mohol napr. pridať  taký komentár: „Určite nebudem meniť kamene na chleby. Dôverujem, že Pán Boh, môj nebeský Otec  sa o mňa postará. Nechcem sa spustiť dole z chrámu. Nechcem pokúšať Pána svojho Boha..“  K slovu napísanému v Starej zmluve už nič – ani svoje vlastné nepridával. Pred Božím slovom mal veľkú úctu a hlbokú bázeň. Učíme sa jej nanovo aj touto témou. Ak nedávame Písmu svätému túto úctu a autoritu, ako slovu Božiemu, tak ho vlastne aj my sami okrádame o Jeho moc. Robíme to  niekedy nevedome, ale robíme. Buďme pripravení použiť Božie slovo v každom dni. Pán Ježiš  mal vždy pripravenú odpoveď: „Je napísané: ..“  Je to duchovná zbrojnica, z ktorej čerpal , aby uhasil  ohnivé šípy toho nešľachetníka  (Ef 6,16).  Vždy si, podľa slov apoštola Pavla vzal tak dôležitý a potrebný štít viery. Vybojoval teda svoj  víťazný boj vďaka Deuteronomiu, 5. Mojžišovej. Je v nej veľmi vzácne a jedinečné  posolstvo.

     Snažme sa, mocou Ducha Božieho  uchopiť význam slova napísaného aj pre nás.  Diabol ho rád a často prekrúca. Tam, kde je bodka, tam veľmi  pripisuje otáznik. Začal tým už  v záhrade Eden  a darí sa mu a veľmi profituje dodnes. To biblické miesto dobre poznáte: „Či naozaj riekol Boh?“ (1 M 3,2) Spochybňuje slovo dané prvým ľuďom. Ešte nebolo napísané, ale dané a vyslovené bolo!  Ježiš Kristus tomu slovu veril celou svojou bytosťou, celým svojím srdcom. . Je to pre Neho „hrad prepevný!“ Skala, na ktorú sa možno kedykoľvek  postaviť – no najmä v čase skúšky. Aj On sám potreboval pre svoj život – pevný základ. Nezabúdajme, že bol tiež človek. Nestaval na piesku, ale na skale. Prišla povodeň, ten Jeho dom obstál. S takým maximálnym  kľudom povedal: „Je napísané: ..“  O to  sa oprel – a to stačilo. Ako keď Dávid zobral prak a išiel s ním oproti Goliášovi. V úplnej dôvere.. A hneď prvý kamienok obra skolil.   Dávid o Goliášovom meči pri jednej príležitosti povedal, zrejme, keď ho videl: „Niet nad neho!“ (1 S 21,10) Niet nad Boží meč ducha.  Niet nad Božie Slovo!   Diabol od Ježiša  odišiel a On sám  urobil miesto pre anjelov, ktorí Mu potom posluhovali. Kladieme si ozaj úprimnú otázku, ako máme Božie slovo  ešte účinnejšie používať v našom  dennom živote?  To slovo nie je ani na okrasu, ani na parádu.  Na konfirmačnej rozpomienke má svoje dôležité miesto. To je ten náš citát, napísaný práve pre nás  – to je slovo – heslo pre celý náš život. Ako ten môj, ktorému vďačím za veľa (Žalm 143,10) a ktorý je môjmu srdcu tak veľmi blízky.  Keď mi je neraz ťažko, tak si ho poviem sám pre seba a nahlas  a nanovo zaktualizujem pre život a daný konkrétny deň. Urobte tak aj s tým vaším. Ani na vašej rozpomienke nie je pre nič za nič.  Sme predsa cirkvou slova, tak sa ho držme! Slovo, ktoré počujeme pri toľkých príležitostiach. Nech sme teda   cirkvou slova aj naďalej, ale aj cirkvou  činov a skutkov!