Pane, uč nás počítať dni života I.

„Včerajšok –  je spomienkou dneška a zajtrajšok – to je sen dneška.“ Tak to napísal v jednej svojej básni Chalil Džibrán. Včerajšok – to je rok 2022, ktorý je už najmenej 31 dní, teda mesiac minulosťou v našich spomienkach. Rok, ktorý  sa už nikdy nevráti. Čas, ktorý nám bol daný v minulom roku, nám už nikdy nebude  daný nanovo. V tom je jedinečnosť  rokov, ktoré prežívame z milosti Božej. Ich  originalita,  ich neopakovateľnosť, priam „exkluzivita“. Minulosť je za nami a budúcnosť je pre mnohých dosť neistá a veľmi sa jej mnohí aj  boja. S rokom 2023 boli a sú stále spojené mnohé negatívne predpovede,  priam až katastrofické scenáre. Pri pohľade do budúcnosti sa nás zmocňuje často  strach. Ktosi múdry povedal: „Budúcnosti sa nemáme čo báť s výnimkou, že zabudneme, ako nás Pán viedol a čo všetko nás v minulosti naučil.“ Múdre a veľmi poučné. Minulosť, prítomnosť, budúcnosť – tri dimenzie času, s ktorými tak často prichádzame  do kontaktu. A ešte aj takáto myšlienka od ďalšieho neznámeho autora: „Minulosť už nie je, budúcnosť ešte nie je.. Prítomnosť je nekonečne malý bod dotyku nejestvujúcej už minulosti s ešte nejestvujúcou budúcnosťou. A v tomto nekonečnom bode prebieha skutočný život človeka.“

     Možno aj vy patríte k ľuďom, ktorí sú časom tak fascinovaní, ako aj  ja. Fascinujúcim je napr. pohľad na sekundovú ručičku. Niečo celkom obyčajné. Udalosť každého dňa a každej noci. Fascinujúce je to, že sa stále  pohybuje. Ako rieka, ktorá stále tečie a nikdy sa nezastaví. V tomto rýchlo plynúcom toku času  „prítomnosť“ v prísnom slova zmysle ani neexistuje. Čo je prítomnosťou „teraz“, vzápätí za jednu sekundu sa mení už  na minulosť. Na takto pochopenej línii času sa nachádza aj náš život – tých niekoľko desaťročí, ktoré smieme prežiť v tejto časnosti na tejto zemi. Je tu aj náš život, jeho posledný rok, ktorý je maličkým, nepatrným úsekom v porovnaní s miliardami rokov, ktoré trvá naša Zem a niekoľkonásobne dlhším trvaním vesmíru. Pre naše osobné životy bol aj tento ostatný rok, napriek jeho relatívnej  malosti, predsa dôležitým rokom, aj keď   patrí už do minulosti. Média tlačené i elektronické sa počas týchto dní vracajú k dôležitým udalostiam minulého roka vo sfére politickej, kultúrnej, hospodárskej, športovej, umeleckej, tak v rámci našej krajiny, či sa v rámci medzinárodných súvislosti. Rok 2022 sa hodnotí veľmi rôzne. Najčastejšie znie slovo skloňované vo všetkých pádoch – slovo kríza, nestabilita, korona a vojna. Veľmi zaujímavým spôsobom bol v Južnej Kórei hodnotený rok ešte rok  2007 (mal som to poznačené vo svojich poznámkach). Dostal pomenovanie: „rok klamlivého života“. Bolo to pre mnohé škandály a podvody najmä v politickej oblasti. Podľa jedného prieskumu až 340 profesorov označilo udalosti v tomto roku čínskou frázou „ja-gi-gi-in“, čo v preklade znamená podvádzanie seba a iných.  Poviete si – je to ďaleko a kto si na to ešte spomenie. A predsa – všetko, čo sa deje aj v ďalekom svete a aj u nás na Slovensku sa nás dotýka priamo, či aj nepriamo. Klamlivý život vedú aj tí, ktorí sú v zajatí mnohých konšpirácií aj na Slovensku. 

     Neprestajný pohyb času je veľmi úzko spätý s neprestajnou zmenou. Svet sa neprestajne mení. Počas korony sa svet veľmi zmenil. Všetko je v pohybe a  stále sa ďalej mení. Svet v určitej sekunde nie je taký istý, ako bol v predchádzajúcej sekunde. Má toto neprestajné plynutie času a neprestajná zmena nejaký konkrétny zmysel a  cieľ? K čomu to všetko speje a smeruje? Ako sa máme dívať na vlastnú minulosť? Ako prežívať prítomnosť? A čo budúcnosť?  Posolstvo Biblie je nadčasové, nepodlieha žiadnym zmenám.  Ako to konštatuje prorok Izaiáš:

„Usychá tráva, vädne kvet, ale slovo nášho Boha zostáva naveky.“  

Iz 40,8

To je skvelá správa aj pre dnešok. Zo známeho „pohrebného“  90. žalmu  vyberám niekoľko známych veršov. Všimneme si však aj tie ostatné. Tento žalm  nás mnohému učí.  Som presvedčený, že sa dáme aj poučiť. Napr. aj to, ako zhodnotiť svoju minulosť. Mojžiš tak robí slovami 90. žalmu. Jeho  myšlienky v ňom sa nachádzajúce sú pravdepodobne z konca pobytu v Midjane (2 M 2,11 – 3,3). Úvodné verše žalmu predstavujú horu Sinaj a Božiu vznešenosť v protiklade ku ľudskej krehkosti všeobecne, ale aj k Mojžišovým omylom (v.7.8), ktorých sa v živote dopustil. To, že zabil Egypťana poukazuje na to, že vie, akú úlohu mu Pán Boh dal (Sk 7,25). Týmto svojím neuváženým a nerozmysleným činom však zabrzdil Boží zámer a prekazil Boží plán pre jeho život. 

     Mojžiš prekročil hranicu 70-tich rokov a blíži sa k osemdesiatke. Sklamaný sám zo seba prosí, aby ho Boh naučil počítať jeho dni, aby získal múdre srdce (v. 12). V tejto neradostnej situácii svojho života túži po uistení o Božej láske. Namiesto úzkosti vo svojom srdci chce prežívať radosť. Namiesto odmietnutia túžil po Božej priazni. Ako pastier u svojho svokra Jetra premýšľal nad celým svojím doterajším životom. Z neho, ako dediča egyptského trónu sa stal kočovný pastier na púšti. Jeho životné plány boli zmarené. Vysvetľuje si to všetko tak, že sa Boh na neho hnevá (v. 7.9.11). Roky sa míňali,  v jeho živote a v živote Izraelcov, sa ozaj nič nedialo. Až neskôr pochopil, že roky pobytu na púšti boli veľmi dôležitou kapitolou v jeho živote. Ako pastier sa musel naučiť obetavo starať a dbať o stádo, ak mal byť neskôr súcitným a zhovievavým pastierom Izraela. Počas dlhých rokov putovania so svojimi stádami po osamelých miestach uvažoval o útlaku a utrpení svojho národa. 40 rokov, ktoré strávil na púšti, boli však pre neho požehnaním nielen pre neho, ale aj pre celý národ, ba aj pre ďalšie pokolenia ľudí na celom svete. V kopcovitom prostredí bol Mojžiš s Bohom sám. Tak často vnímal Boží majestát vo velebnej vznešenosti vysokých vrchov. To bola pre neho veľmi dobrá duchovná škola. Som nimi obklopený aj našich tatranských veľhorách. Je to jedinečná škola života. V nej, pod majestátnymi horami,  sa mnohému naučil aj Mojžiš. Aj to, ako  Boh odpovedá na jeho modlitbu, aby upevnil dielo jeho rúk, aby jeho život nebol celkom zbytočný. Je pravdepodobné, že po tejto modlitbe sa mu Boh ukázal v horiacom kry a dal mu poverenie  vrátiť sa do Egypta  a vyslobodiť Izraelcov (2 M,3-10). Boh odpovedá Mojžišovi (2 M 3,9-12), mlčanie je prerušené, opona sa zdvihla a Mojžišovi bola  ukázaná budúcnosť. Pán Boh vstúpil do deja a Mojžiš má byť (a aj bude) hlavnou postavou drámy. Spočiatku nebol na to pripravený. Dlhé roky samoty, pocit prehry a Božieho hnevu zanechali stopy na jeho sebadôvere. No opätovným uistením z Božej strany, že bude s ním a že mu pomôže (2 M 3,12.14 a 4,2-5,12), vzbudil v ňom stratené sebavedomie.

     To je pozadie 90. žalmu, ktoré je pomerne málo známe. Trochu obšírnejšie sme sa mu venovali, aby sme poznali kontext často citovaných veršov o počte rokov nášho života. Často ho citujeme na pohreboch, ak tieto čísla sú v kontexte s tým, ktorého vyprevádzame. Dnes ale nie sme na pohrebe. Možno na nejaký spôsob aj áno, keď sme „pochovávali“  rok 2022 takto pred mesiacom.  Hľadáme však východiská pre prítomnosť a budúcnosť. Mojžiš si myslel, že je na konci svojho života. Pán Boh mu doprial  a dožičil v Jeho dobrej sile dožiť sa 80-tich rokov. Keď si však myslel, že už končí, tak prosil Všemohúceho, aby ho naučil počítať dni jeho života. Z pohľadu na vlastnú minulosť prechádza do prítomnosti s dosahom pre budúcnosť. Cieľ je v dosiahnutí múdrosti. Ako ísť „na vec“? Ako získať múdrosť? Sú rôzne recepty. Nás zaujímajú najmä tie biblické. Mojžiš nás učí, že ju možno získavať aj prostredníctvom  modlitby. A tak sa horlivo modlí, aby vedel „dobre počítať.“ Počítať predovšetkým duchovne.  Pokračovanie v ďalšej časti.