Podobenstvo o hostinách I.

Naším dnešným textom (Lk 14,1-24) uzatvárame našu jesennú sériu ešte z roku 2022.  S dovolením, pripomeniem ju – výklady podobenstiev Pána Ježiša Krista zaznamenaných v Lukášovom evanjeliu. V tomto novom roku 2023 ju uzatvárame týmto, trochu dlhším textom. Všetky tri odseky sú  v kontexte a sú vzájomne  prepojené (Uzdravenie vodnateľného v sobotu – O skromnosti a pravej pohostinnosti  – Podobenstvo o veľkej večeri). Začneme tým v strede.   Na prvý pohľad práve tento text (Lk 14,7-14)  neoplýva nejakou väčšou hĺbkou – sú to praktické rady, ktoré sa síce môžu hodiť a zísť, keď nevieme, kde si máme sadnúť na nejakej spoločenskej akcii. Ale nijak niečím hlbším neoplývajú. Je to však iba náš letný pohľad! Zdanie  klame! Náš prvý pohľad a dojem – sú  to dobre mienené rady  – nechoď príliš dopredu, radšej buď za skromnejšieho,  aby ťa z nejakého čestného miesta nemuseli vyhodiť a posadiť celkom dozadu na bezvýznamné miesto. Taká situácia by mohla kľudne nastať a bola by veľmi trápna pre obidve strany..  Znie to  ako pragmatická poučka. Dobre, ďakujeme, prijímame ju. Môže sa nám zísť do života! Dnes tu radu prijímam veľmi rád. Ale kedysi? Dovoľte úsmevný  príklad z vlastného života. Písal sa rok 1975,  mal som 11 rokov, môj najstarší brat Jozef sa ženil. Po sobáši v chráme bola v   Hutných stavbách v Košiciach  veľká svadobná hostina. Moji nebohí rodičia – Mária a Jozef – robili prvú svadbu svojmu najstaršiemu synovi.  Veľmi som ju prežíval.  Zaumienil som si, (vo vtedajšej mojej naivite),  že budem sedieť za vrchstolom, teda vedľa môjho brata a švagrinej Tatiany.. A myslel som si, že si to aj presadím. Samozrejme, že to nebolo možné. Neuspel som.  Presadili ma na celkom iné miesto a bol som z toho dosť dlho „ofučaný“.. Dnes, poznajúc tento text, majúc vieru v srdci, aj osobné skúsenosti v tejto oblasti – by som rozhodne inak konal. Aj preto, že dnes už uvažujem celkom inak. 

     Tá ďalšia časť príbehu je  určená už hostiteľovi a nabáda ho, aby pozval chudákov, mrzákov, chromých. To už má viac Ježišovsky  rys a charakter.  A tu by sme mohli opäť nájsť niečo provokatívne: keď pozveš svojich bohatých kamarátov, oni ti to nabudúce oplatia a ty sa opäť ocitneš na ich hostine. Keď však pozveš chudákov a žobrákov, rovno sa s nimi ocitneš v kráľovstve Božom. Priamo na hostine v Božom kráľovstve. Alebo inak – toto pozvanie ti oplatí Boh sám. Všetko sa to odohráva na hostine, hovorí sa o nej a je to veľká  príprava na podobenstvo o veľkej večeri, či  hostine (Lk 14,15-24). Ale je pozoruhodné, že už tú prvú radu, kde si sadať,  Lukáš označí za podobenstvo. Je to obraz pre Božie kráľovstvo a naše hodovanie v ňom.  

   Pán Ježiš  je pozvaný na hostinu k nejakému farizejovi. To je začiatok našej 14. Kapitoly.  Nie všetci farizeji sú Jeho  nepriatelia, ako by sa na prvý pohľad zdalo. U jedného farizeja Ježiš večeral už v 6. kapitole. Na konci 13. kapitoly Ho farizeji celkom úprimne varovali, že Herodes ho chce zabiť (Lk 13,31).  Aj oni sa podieľajú na tom, akoby ho chceli chrániť. Keď Ho teraz pozývajú na hostinu, je to prejav úcty a vážnosti k Jeho osobe.  Je teda v celkom priateľskom prostredí. Ale tiež zároveň vo vyberanej spoločnosti. Ten, ktorý Ho pozval je jeden z vážených farizejov , jeden z vodcov. Nasleduje vsuvka o tom, že hostina sa odohráva v sobotu, a to je opäť dobrá príležitosť, aby Ježiš  urobil opäť niečo provokatívne, teda uzdravil. Pozorujú Ho, čo Ježiš urobí! Inými slovami – oni to už aj tak trochu očakávajú a tušia.  Opýta sa prítomných, či je dovolené v sobotu uzdravovať – a oni nepovedia nič –  ani tak, ani tak. Ježiš uzdraví tohto človeka a zdôvodní to, nikto s Ním však v danej chvíli nepolemizuje.  Prejde sa cez to, v podstate sa čakalo a hostina sa môže už začať. Ježiš je na hostine a je tam  miestna VIP honorácia. Je pravdepodobné, že je narýchlo zvolaná, je to improvizácia na Jeho počesť. Dopredu plánovať sa to nedá, Herodesova polícia striehne na Pána Ježiša v každej chvíli. Je to v medziach možností, tak aj dosť narýchlo, nie je zasadací poriadok, nevie sa, kto sa o tejto akcii dozvedel, kto všetko príde, kto sa stihol dozvedieť, a kto si narýchlo dokázal urobiť čas. Je to dosť komicky trápna situácia. Ježiš  je čestný hosť, sedí za vrch stolom a tie najčestnejšie miesta sú pri Ňom, celkom vpredu, prichádzajú hostia a samozrejme by si najradšej sadli bližšie k Nemu, aby Ho dobre počuli, aby s Ním poprípade mohli nadviazať aj kontakt.  Lenže, čo keď príde starosta alebo niekto ešte významnejší!? Nikto nevie, kto všetko príde.  Určite viacerí  mali túžbu byť čím bližšie pri zdroji. Ježiš sa možno aj dobre baví, čo poviete, čo myslíte? Ale potom všetky tie trapasy preklenie  a urobí z toho podobenstvo niečoho ešte celkom iného.

      A predstavme si, že tak, ako sedíme, alebo si to miesto hľadáme, je Božie kráľovstvo. Táto hostina je jej obrazom  a my sme sa práve do neho dostali. Na stoloch je už všetko pripravené, je veľmi veľa miest k sedeniu, trochu zmätok aj chaos. Žiaden zasadací poriadok v rukách nejakého anjela.  Plno stoličiek s poduškami, ale nikto, kto by vám povedal, ktorá je tá vaša – a či vôbec tam patríte. Tak vám radím, sadnite si niekde dozadu, ale s dobrým výhľadom, aby ste mali prehľad, kto všetko ešte príde.  A to sa budete diviť, kto všetko ešte príde!  Možno dopredu prídu ľudia, o ktorých by ste to nikdy nepovedali a ani netušili! A kto všetko nepríde – nie, že by nemohol, ale možno mu do toho niečo prišlo. A možno nie, možno tam vpredu bude špeciálne miesto pre vás, aj keď ste to vôbec nečakali. V tomto prípade vám miesto rozhodne neutečie.  Len si počkajte. Chce to trochu času. Buďte trpezliví!  Len sa prosím nesnažte ten zasadací poriadok organizovať vy. Nesnažte sa nikomu hovoriť, kto tam patrí a kto kam patrí. A to sa – obrazne povedané robí dnes, keď tí, čo si myslia, že majú patent na pravdu, ale aj na nebo – kto tam patrí a kto nie..