Štvrtá adventná pieseň

Poryvy neba a srdca

     V týchto posledných adventno-predvianočných dňoch spievame ďalšiu adventnú pieseň, v poradí už štvrtú. Čas ešte stále prítomného adventu patrí mnohým úvahám a mnohým mocným myšlienkam. Máloktoré obdobie sa mu týmto posolstvom vlastne vyrovná.. Pôstne obdobie  je už celkom na inú tému. V tomto roku je maximálne dlhý – v počte plných štyroch týždňov. Ešte aj po poslednej 4. nedeli máme k dispozícii celý a plný týždeň. A to sú práve tieto dni.  Advent nikdy nechceme preskočiť. Aj keď sa už zvianocieva, bez adventu by to nebolo ono!  V advente ide totiž  o túžbu, napätie, o to predivné očakávanie.. Advent patrí príprave na naplnenie mnohých dávnych biblických zasľúbení..  Advent  patrí nebeským sféram a Božím mocným  poryvom v nich. Pán Boh vskutku chystá veľké a priam nevídané a neslýchané veci  a udalosti – a  začína  úplne od nemožného.. Prečo práve takto?  Prečo nie inak? Prečo nie „zľahka“, ale od toho, čo je tak ťažko uveriteľné? Čo sa prieči nášmu mozgu a poryvom v nich?  Kto tomu uverí? Stále sa vraciam k obrazu o milióne, ktorý by mal zajtra pristáť na našom účte. Kto by tomu uveril, keby nám niekto niečo také oznámil? Nikto! Sme skeptici a povedali by sme spolu s Tomášom: „Pokiaľ neuvidím, neuverím.“   

    Archanjel Gabriel prichádza K Márii od mesta Nazaret (Lk 1,26-38). Mária je obyčajné dievča, ktoré už má svojho snúbenca. Obidvaja sú z mesta Nazaret, ktoré má veľmi pochybnú povesť. Poznáme to z Písma:

„Či z Nazareta môže byť niečo dobrého?“

J 1,46

Túto všeobecne, v danom čase známu pravdu vyslovil zbožný Natanael. Pán Boh to vtedy poriadne sťažil ešte aj takýmto spôsobom.  Po 6. mesiacoch je Gabriel opäť v službe. Poletuje hore dole. Naposledy „tu dole“  bol v Jeruzaleme, keď bol pri slúžiacom kňazovi Zachariášovi. Vie opäť, kde má ísť. Vie, koho si vševládny Boh vybral pre matku svojho Syna. Poryvy neba sú ozaj mocné a prudké. Pán Boh pripravuje ozaj veľké veci a začína od úplne nemožného. Tak tomu bolo pri Zachariášovi a Alžbete, tak je aj pri ich príbuznej Márii. Nie je vysoko postavená, nepochádza z kňazskej rodiny. Pán Boh si volí túto neobyčajne obyčajnú dievčinu, aby na svet priviedla Jeho Syna. Bude Ho nosiť pod srdcom celých 9. mesiacov. Bude mať k Nemu veľmi blízko.. To neznamená, že by sme aj my dnes nemohli mať práve tak k Nemu blízko. Predovšetkým duchovne.. V tomto adventom čase, v čase vianočnom.. Na konci roku, aj v roku budúcom 2023.. Vlastne, po celý náš život.  Veď práve to je to, čo vyznáva žalmista: „Ale mňa blaží Božia blízkosť!“ (Ž 73,28). Veď povážte: čo by sme mali z takého Boha, ktorý by bol veľmi vysoko nad nami. On by nás videl, ale my by sme mali k Nemu veľmi ďaleko. Bol by za siedmimi horami a siedmimi dolami.  V Ježišovi Kristovi, ako človeku, sa nám stal veľmi blízkym.. Stal sa jedným z nás! Bohom priam na dotyk.. V moci Ducha Svätého. Mária to všetko prijíma, jej život sa mení od základu.  Nepočíta s tým, má iné predstavy o svojom  živote so snúbencom Jozefom.  Má síce jednu otázku, ktorú by sme aj my položili: ako sa to môže stať? Veď je to (zatiaľ) nemožné, s Jozefom majú veľmi čistý vzťah. Gabriel jej to „vysvetlil“ a potom už nemá žiadne otázky. Potom už bude „iba“ spievať svoj prvý žalm v Novej zmluve. A keď od anjela Gabriela počula o Alžbete, jej sesternici, tak to je „znamenie“ pre ňu, že u Boha je všetko možné! O Alžbete a jej tehotenstve pravdepodobne už počula, keďže bola už v 6. mesiaci. Ten istý Mocný Boh si aj ju všimol a Jeho popredný posol, ktorý stojí pred Ním v plnej sláve a nádhere –  ju navštívil. A po slove: „Lebo Bohu nič nebude nemožné“ vyznáva, že je služobnica Pánova. Už ďalšie otázky ozaj nemá. Hneď sa vydá na cestu za Alžbetou a tam u nej zaspieva svoju „adventnú pieseň“, nad ktorou sa ešte zamyslíme do konca tohto adventného času. 

    Všetko tomu nasvedčuje, že Pán Boh koná práve takto – od toho, čo je tak ťažko prijať! A nám to všetkým od úplného začiatku veľmi sťažil. A Jozef je hneď prvý v poradí! Počatie z Ducha svätého vyskúša najmä jeho vieru. Aj lásku k Márii. A výsledok? Celý svet sa mu zrútil a Máriu chcel tajne prepustiť (Mt 1,9).  Musela však prísť intervencia priamo zhora a Máriu nakoniec  neprepustil. Jozef to mal veľmi ťažké. A Mária rovnako, keď prijala posolstvo anjela Gabriela do svojho srdca. Pán Boh jej to nijako nezľahčil.  Boh koná skrze anjelov a posiela ich k nám dole. Anjelské bytosti zasahujú do nášho sveta v týchto – aj adventných, aj vianočných udalostiach – tak často, pretože my tým poryvom neba nie sme schopní uveriť. Oni presahujú náš viditeľný svet, presahujú naše myšlienkové pochody (Iz 55,8-9). Ak by nezasiahli, veľa vecí by sme naším správaním, aj myslením pokazili.. 

    Advent – ako veľmi dôležitá príprava na Vianoce je v tom dôležitá a nepostrádateľná, aby sme sa týmto poryvom neba snažili aspoň sčasti priblížiť. Nechať ich prejsť vlastným srdcom, aby vyvolali poryvy nášho vlastného srdca. A Vianociam sa to darí, pretože žiadne sviatky nespôsobia práve to, čo na konci kalendárneho roka prinesú Vianoce. Prečo to všetko? Prečo sú Vianoce? Prečo ich slávime? Max Lucado, môj obľúbený autor v jednej knihe konštatuje: „Milujem Vianoce, pretože niekto niekde položí vianočnú otázku: prečo je  dieťatko v maštali také dôležité?“  Poryvy neba spôsobujú poryvy v mojom srdci: tak prečo je Ježiš tak dôležitý? A prečo by mal byť dôležitý aj pre mňa? 

    Viera – to je mať jasno od Boha a to tak ťažko často prichádza. Bez viery poryvom nerozumiem a pripadajú mi ako niečo úplne nezmyselné.  A v mnohých veciach ešte stále nemáme jasno. Práve v tých najkonkrétnejších udalostiach nášho života je tak ťažké sa osvedčiť. Sú nad náš pochop a porozumieme im len s odstupom času, keď veci a udalosti nášho života začnú do seba zapadať.  Tieto mocné poryvy neba oslovujú mňa, aj teba..  Ako by som konal na mieste Jozefa práve ja? Nebol by som na tom ešte oveľa horšie, ako on?  A vy, sestry, ženy – akoby ste reagovali na mieste Márie?  Príde k vám anjel z neba a všetko sa v tej chvíli vo vašom živote zmení. Poučením môžu byť slová aj tejto definície viery:

 „Viera znamená presvedčenie, že isté tvrdenia sú pravdivé – napriek tomu, že dôkazy ich pravdivosti sú nedostatočné, alebo vyvracajú ich pravdivosť.“. 

D. Barker

 Pravdu má Anselm Grün, ktorý konštatuje: „Aj keď je biblické posolstvo adventu mnohým ľuďom cudzie, daj nech sviece zapálené v týchto dňoch rozpália aj ich srdcia.“ To potrebujeme všetci.  Rozpáliť sa pre poryvy  neba a porozumieť aj tým vlastným, mocou Ducha svätého. Žijeme pohnuté časy. Mnohé istoty padli, v istých oblastiach nám nezostáva už nič iné, než len viera, že bude lepšie. Sme pohnutí tým všetkým. A to je dobre, že nám to nie je jedno. Žijeme v čase medzi „UŽ“  (Betlehem) –  to sa už stalo na prvé Vianoce. Jeho prvý príchod nám priniesol odpustenie.   Ježiš  príde ešte raz ako Sudca živých aj mŕtvych. To je to – „EŠTE NIE“ (Olivová hora). My žijeme v týchto intenciách. Žijeme pred Pánovou parúziou, očakávajúc Jeho návrat. Jeho druhý príchod by všetko vyriešil. Zlobu sveta a mnohých ľudských sŕdc.  Vyvoláva to mocné poryvy aj v mojej duši s prosbou Pánových učeníkov: „Prispor nám viery.“ (Lk 17,5)  V tomto zmysle požehnaný adventný  čas  – vo všetkých našich adventných, aj vianočných poryvoch vlastného vnútra a srdca.