Aký advent, také Vianoce
Prehupli sme sa do druhej polovice tohtoročného maximálne dlhého adventného času. Advent je ohraničený, ako aj sám ľudský život. Epištolou budúcej – poslednej 4.adventnej nedele sú slová ap. Pavla: „Radujte sa v Pánu vždycky! Opakujem: radujete sa! Vaša dobrotivosť nech je známa všetkým ľuďom. Pán blízko!“ (F 4,4.5) Ak si dobre pamätáte, my sme sa týmito slovami, pozvaním k radosti – zaoberali už počas našej série v niekoľkých častiach (Buďte dobrej mysle! Máj-jún2022) Nedávno sme svätili sme už tretiu adventnú nedeľu, ale myslíme na tieto slová, ktoré si čoskoro vypočujeme práve počas 4. adventnej nedele. Ale ako sa radovať práve v tejto neradostnej dobe? Tak býva väčšinou označovaná táto doba – ako v mnohom neradostná.. My vieme prečo.. Pandémia nebolo to najhoršie, čo sme mohli zažiť. Vojna od februára 2022 na východ od nás, energetická kríza, a politická kríza. A ešte aká existuje – tak si dosaďte do tejto mozaiky. A to nehovoriac ani o súčasnej inflácii..
V podobnom duchu, ako ap. Pavel píše aj prorok Zachariáš (9,9) píše: „Preveľmi jasaj, dcéra Sion, zvučne plesaj, dcéra Jeruzalem! Ajhľa, tvoj kráľ prichádza k tebe spravodlivý, plný spásy, pokorný, sediac na oslovi, na osliatku, na mláďati oslice.“ To sme počuli už v 1. adventnú nedeľu, ako naplnenie proroctva zo Starej zmluvy pri slávnostnom vjazde Pána Ježiša Krista do Jeruzalema (Mt 21,1-9). Tak sme v tejto chvíli urobili symbolicky premostenie adventu od 1. nedele, až po poslednú adventnú – tú prichádzajúcu štvrtú. Zdalo by sa, že prorok Zachariáš píše nejakej slečne, dievčine žijúcej v Jeruzaleme. Takto však oslovuje Boží ľud. Ona je tá Sionská dcéra, ktorá sa má radovať vo veľmi neradostnej, tej vtedajšej dobe. Zachariáš adresuje ľudu tieto slová do veľmi ťažkej doby. Práve sa vrátili z babylonského zajatia, vrátili sa do Izraela. A čo tam našli? Všetko bolo v troskách, krajina bola celkom spustošená. Nemusíme si to príliš predstavovať, stačí, keď nám televízna obrazovka približuje scény zo zničenej Ukrajiny, len pár km od nás. Izraelci začali pracovať na obnove krajiny. Išlo to však všetko veľmi pomaly a ťažko. Neboli chránení, neboli bezpeční hradbách, mestá, sady a vinice boli zničené, polia spustošené. Hradby ich nechránili, nemohli mať teda pocit istoty. Nemali ani armádu, ktorou by boli chránení. Nemali klasické štátne zriadenie. A – majú sa radovať z kráľa? Ale z akého? Taký, ktorý príde s vozom plným zlata, ktorý to všetko zasponzoruje a obnoví celú krajinu? Ako sa dá prepuknúť do radosti v tak ťažkej situácii pre národ? Ľudia mohli mať rozpaky celkom oprávnene. A nebolo ich málo! Ako sa teda radovať v takej neradostnej dobe? Ako sa radovať dnes – v tejto neradostnej adventnej dobe? Vtedy a dnes. Nič nové pod slnkom napísal už dávno múdry Kazateľ (1,9). Hľadáme dôvody a chceme spoločne poskladať mozaiku viacerých dôvodov, aby sme tak mohli urobiť v tomto čase.. Do mozaiky súčasnej ne-radosti chceme vložiť množinu dôvodov, aby sme sa mohli radovať vo svojich srdciach.
Je potrebné hneď podotknúť, že radosť podľa Biblie nezávisí od vonkajších okolností. To si len my myslíme, že radosť je ukotvená práve v tom, keď sú vonkajšie podmienky zabezpečené. Ap. Pavel napísal výzvu: „Radujte sa..“ paradoxne – z väzenia! No to je ale riadna nekomfortná zóna. A predsa! Radosť je stav mysle človeka, je to stav jeho srdca, je to jeho vnútorné nastavenie. Odzrkadľuje jeho zmýšľanie, celkový jeho myšlienkový svet. Radosť nezávisí od vonkajších okolností. Iste, prispieva k celkovej pohode, ale podľa Písma nie je priamo od nej závislá. Celá plejáda postáv to v Biblii potvrdzuje.. Skúste sa vrátiť k spomínanej sérii – Buďte dobrej mysle. Za všetky príklady by som spomenul Jozefa a jeho bratov.. To je taký exemplárny príklad, ako sa dá radosť precítiť aj v neradostnej dobe, ktorú prežíval.
Veľmi ma zaujal nasledovný citát. Čím ďalej, tým viac nad ním premýšľam.
„Na tomto svete sme preto, aby sme si prežili svoj príbeh lásky s Bohom.“
neznámy autor
Prežívaj teda aj ty svoj príbeh lásky s tvojím Bohom – aj v tejto neradostnej dobe . Som „pátračom“ a hľadám sám pre seba dôvody k mojej osobnej radosti. V tejto dobe ním musím byť! Vonkajšia situácia je nepriaznivá takmer v celom svete. Čo objavím a čo nájdem? Mám „po ruke“ hneď niekoľko dôvodov. Nemusím ani jeden deň svojho života prežiť bez lásky Božej. Mám jej hojnosť v tomto advente, vlastne počas celého roka a aj počas celého môjho doterajšieho života. Lásky Božej a lásky ľudskej. V rodine vlastnej, v rodine cirkevného zboru. Tak nám to odkázala aj nedávno zosnulá herečka Mária Kráľovičová: „Ani jeden deň bez lásky.“ A pretože ju mám a môžem si byť ňou istý, to je dôvod k mojej radosti – v tejto neradostnej dobe. Možno je to aj recept na dlhovekosť, keďže odišla z tejto časnosti vo veku 95 rokov. Tak žila svoj život, tak smieme žiť aj my svoj každodenný obyčajný jednoduchý život. V ukotvení do lásky! S vďačnosťou za túto lásku, od ktorej nás nikto a nič neodlúči. Tak to napísal v odvahe viery aj ap. Pavel v tom známom biblickom odseku (R 8, 35-39).
Soňa Valentová, ďalšia popredná slovenská herečka tiež nedávno odišla do večnosti. Viackrát sa vyjadrila, že silu v každom novom dni dodával jeden biblický veršík. Určite ho máte aj vy.. Radi sa k nemu vraciate. Ale prečo práve ten jediný som pochopil až vtedy, keď som sa zoznámil bližšie s pohnutým životom jej blízkych. Jej staršie sestry zahynuli v koncentračnom tábore, ona sa narodila až po druhej svetovej vojne. Rodičia ju mali už v pokročilom veku, narodila sa ako vytúžené dieťa do rodiny. Život vie človeka v mnohom potrápiť. Viete o tom aj vy svoje.. Nemusím o tom bližšie písať. A onen veršík, ktorý ju niesol počas celého jej života:
„A Boh bude s nimi, zotrie im každú slzu z očí a smrti už viac nebude, ani smútku, ani plaču, ani bolesti už viac nebude, lebo prvotné veci sa pominuli.“
Zj 21, 3.4
Tak sme si to aj dnes čítali v Tesnej bráne: „Pohltená bude smrť naveky a Pán, Hospodin, zotrie slzy z každej tváre..“ (Iz 25,8) Veľmi nás to dnes ráno s manželkou povzbudilo! To mocné slovo dá silu pre každý nový deň a pridá odvahu pre každý nový krok.
Pozývam aj vás, skúste do tejto mozaiky doplniť aj tú vašu radosť.. Určite doplníte túto mozaiku.. My dopĺňame – ešte radosť a vďačnosť z obnoveného chrámu v Starej Lesnej. Trvalo to tri roky, kým sa zaskvel s obnovenou klenbou bez mnohých prasklín. S Božou pomocou sa nám podarilo ozaj veľké dielo, za ktoré sme Mu veľmi vďační. A napĺňa nás to radosťou – v tejto neradostnej dobe.
Tohtoročný maximálne dlhý advent je aj k tomu veľmi vhodné obdobie, pre takéto meditovanie na tému radosti a hľadania dôvodov k nej. Bez „pátrania“ to ozaj nepôjde! To je tá najlepšia hĺbková duchovná príprava na Vianoce. Radosť Vianoc je priamo úmerná tomu, ako prežívame advent. Radosť z Vianoc je závislá od nášho prežívania adventu.. Ak to nebude čas stíšenia, tak sa môže stať, že „Božie prekvapenie“ na Vianoce nás ľahko môže minúť.. Vianoce môžu byť pre nás naozaj prekvapením, že ani my sami nepostihneme, odkiaľ sa tá radosť zobrala.. To sa stane len a len vtedy, keď advent nepreskočíme. Na tom smieme „pracovať“ už advente, aby sa tak stalo na práve prichádzajúce Vianoce..
Platí priama úmera – čím hlbší advent, tým radostnejšie Vianoce. Nemôžeme očakávať, že tá radosť – po všetkom tom vykonanom v advente – príde automaticky, keď si doma všetci sadneme za štedrovečerný stôl. K tejto radosti je potrebné sa dopracovať a aj dopátrať.. Krok za krokom.. Deň za dňom.. Cesta k nej nemusí byť vždy jednoduchá, ale stojí o ňu zabojovať. A milostivý Boh skrze Pána Ježiša Krista – v moci Ducha Svätého ju ešte pri nás v mnohom zmnoží.. Nezabudnime, že aj v duchovnej oblasti platí matematická priama úmera – čím zodpovednejšie pristupujeme k adventu, tým radostnejšie budú naše Vianoce. Platí totiž: aký advent, také Vianoce..