Keď sa nám už zjesenieva
Letné prázdniny ubehli, ako vždy, veľmi rýchlo. Tak rýchlo vlastne ubehne aj ľudský život, to často konštatovala moja nebohá mamička. Dožila sa požehnaného veku, vyše 91. rokov, napriek mnohým celoživotným zdravotným problémom. Ktosi povedal, že s ľudským životom je to ako s básňou, nezáleží na dĺžke, ale na kvalite. Ako rýchlo sa minulo leto, tak veľmi rýchlo sa míňajú dni našej zemskej púte. Ideálne by bolo naplniť naše letné aj neletné – prichádzajúce jesenné dni kvalitou po každej stránke. Vlastne ide aj o celý náš život. Ide o každý nový deň, do ktorého sa prebudíme. Každý deň smie a aj má dostať šancu, aby sa stal najkrajším dňom nášho života (M.Twain). S letnými prázdninami, na ktoré často spomíname, takmer identicky skončilo horúce leto. Budeme čakať už len ta to jesenné s prívlastkom „babie.“ Leto, ktoré vojde do histórie ako suché a tropické leto. Nad Tatrou sa neblýskalo tak často a hromy takmer vôbec nebili. To posledné nás „potrápilo“ extrémami, predsa ďakujeme za požehnanie leta. Za kvantitu letných dní, za kvalitu relaxu a oddychu. Je potrebné si ho dopriať v plnej a hojnej miere. Počas leta mi prišiel tento zaujímavý sms pozdrav: „Posielame vám pozdrav z našej rýchlej dovolenky.“ Už aj dovolenka je rýchla. A asi aj pomerne krátka. A určite na kvalitný oddych, po mnohom únavnom pracovnom vypätí aj nepostačujúca. Tá naša rýchla doba 21. storočia akoby ani nepriala kvalitnému odpočinku a dovolenke. A príprava na ňu a balenie? Potrebujeme toho až tak veľa? Mnohokrát berieme toľko zbytočných vecí. „Človek nepotrebuje mnoho batožiny, aby sa mohol vydať na cestu života.. Stačí milovať“, skonštatoval M. Quist. A tá „batožina“ pre život? Na kvalitný život, či kratší, alebo dlhší, rozhodne stačí „batoh lásky.“ Na cestu životom netreba veľa. Stačí ozaj tak málo..
Ďakujeme za mnohé požehnanie leta, mysliac najmä na našu re-kreáciu, teda „znovu-stvorenie.“ Pozýva nás k tomu dnešná XIV. nedeľa po sv. Trojici, ktorej témou je: „Vďačnosť je ovocím Ducha.“ Naša vďaka nie je a nemôže byť vonkoncom formálna. Veľmi zaujímavo o tom píše Max Lucado:
„V Písme nie je myšlienka vzdávania vďaky návrhom, či odporúčaním. Je to príkaz, ktorý má rovnakú váhu ako to, že treba „milovať blížneho“, alebo „dávať chudobným“. Viac, ako stokrát, či už v podobe imperatívu alebo pripomienky, nás Biblia nabáda, aby sme boli vďační.
Ak množstvo svedčí o dôležitosti, Boh prikladá vďake veľkú dôležitosť.“ Estónci majú skvelé príslovie: „Vďačnosť nestojí nič a predsa je milá aj Bohu, aj ľuďom.“ Neurobíme z neho aj slovenské? Čo vy na to?
Pozvanie k vďake vôbec nie je vo forme nezáväzného odporúčania. Povinnosťou žida bolo vzdávať vďaku. Tak to čítame napr. na konci 50 žalmu: „Kto vďaku obetuje, ten ma ctí, tomu, kto správnou cestou kráča, ukážem Božiu pomoc.“ Apoštol Pavel nás pozýva: „Za všetko ďakujte..“ (1 Tes 5,18) A tých ďalších viac, ako sto miest nabádajúcich nás k vďake. Je teda na mieste poďakovanie za čas, ktorý sme prežili. Za slnko, aj keď nás veľmi potrápilo. O lete máme jednu veľmi zaujímavú pieseň v našom Spevníku: „Čas náš ako krásne leto, minie, niet ho, zima nájde každého..“ (ES 660) Zaujímavý text, pôsobivá melódia k slovám.. Možno je a bude spievaná v našich zboroch v čase, keď sa nám už zjesenieva.. A po jeseni príde zima. A počas nej budeme spomínať na tropické leto. Od slnka sa presunieme k sálajúcim radiátorom. To letné bolo grátis, za to zimné si budeme musieť priplatiť. Ale prichádzajúca zima nám rozhodne nechce naháňať strach, ako sa to často deje cez média. Aj tento čas mi pripomenul pred časom nemocného, veľmi u nás známeho kňaza Antona Srholca. Nie tak dávno odišiel do večnosti. Pre nemoc sa nemohol zúčastniť letného festivalu Pohoda, tak účastníkom poslal odkaz: „Mám čas, aby som spomínal a prehŕňal všetky tie šperky, ktoré som v živote nazbieral do krehkej nádoby, v ktorej nesiem svoj ľudský príbeh. Pozdravujem vás z prostredia, kde mi pomáhajú vylízať sa a predĺžiť príkaz, ktorý som dostal ako rozkaz k odchodu. Bojujú o predĺženie, nateraz úspešne.“ Tento človek celý život trpel od ľudí, no nikdy na nich nezanevrel, ani na okolitý svet. Práve naopak. Venoval sa im od roku 1992, zvlášť bezdomovcom. Jeho vyjadrenie, ktoré poskytol pre jedno médium, je veľavravné. Dá sa považovať za testament jeho života. Povedal: „Človek má myslieť od rána, kde bude večer spať! A ja som sa tak nejako celý život pripravoval. Človek musí dať životu zmysel, aby ho napĺňal každý deň – tvorbou, zmyslom, zápasom o spravodlivejší svet.“
Tak sa „zvečerieva“ aj nám všetkým. Blíži sa čas odchodu. Slovami Emauských učeníkov : „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už nachýlil..“ (Lk 24,29) sa modlia najmä tí skôr narodení. Nemohli by sme si ju osvojiť aj my, trochu mladší? Či aj celkom mladí? Múdry Kazateľ nás pozýva: „Pamätaj na svojho Stvoriteľa v dňoch svojej mladosti, prv ako prídu zlé dni a priblížia sa roky, o ktorých povieš: nemám v nich záľubu.“ (12,1.) Inými slovami: na starobu je potrebné sa veľmi dobre pripraviť. Leto sa raz skončí aj nám. Ako obetavému Srholcovi, ktorému láska k blížnemu vždy priam žiarila z jeho tváre. A leto skončí mnohým ďalším a ďalším. Vlastne nám všetkým. Existuje však leto, ktoré sa nikdy neskončí. V spomínanej piesni ide o „večnú jar, milosti dar, ktorú Kristus Pán chystá veriacim v Neho.“ Francúzsky spisovateľ, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Albert Camus povedal:
„V hĺbke zimy som konečne pochopil, že vo mne spočíva nepremožiteľné leto.“
My dodávame: leto Božej priazne, lásky a milosti v našom Pánovi Ježišovi Kristovi. Pri svojom vystúpení v synagóge v Nazarete citát z Izaiáša: „..zvestovať vzácny rok Pánov“ (Lk 4,19) vztiahol na seba. V českom preklade to znie ako: „léto milosti Hospodinovy.“ Najkvalitnejšia príprava aj na jeseň života, aj na celú večnosť je teda v láske a s láskou, ktorá nikdy neprestane (1 K 13,8). Pre ľudský život žiadna iná mena, či platidlo neobstojí. Hodnota našej existencie sa meria len a len láskou. Boh je láska (1 J 4,8). A láska k Láske dovedie. Do večnosti nás nedopraví, ani nám ju nezabezpečí žiadna svetová, ani tá najžiadanejšia mena. Ani euro, ani dolár, či libra. Chce to ozaj rozhodne viac lásky. Chceme viac megabajtov a gigabajtov, rýchlejší internet, výkonnejšiu ekonomiku. Aj tá najrýchlejšie rastúca čínska, zaznamenala pred časom prepad. A čo tak viac lásky na skvalitnenie života.. O tú sa modlíme aj slovami našich piesní: „Kiež viac Ťa milujem, viac lásky len, daj mi môj Ježiši na každý deň..“ (ES 461). „Viac smútku nad hriechom, viac sĺz radosti. Viac lásky, čo nežiada hneď odmenu. Viac viery v Ježiša a chuť k modleniu. Viac vďačnosti daj mi a viac skromnosti..“ (ES 496) Židia mali povinnosť ďakovať. A my kresťania? Nechýba nám neraz naša úprimná kresťanská vďačnosť? V príbehu o uzdravení 10-tich malomocných (Lk 11,11-19) práve vďačnosť onoho cudzinca Samaritána spôsobila, že sa ňou stal právoplatným židom. Ostatní deviati sklamali, cudzinec ich „predbehol“ poznajúc, od Koho mu prišla skutočná pomoc. Poznal, že prichádza vždy zhora (Ž 121). Jeho vďakou bolo uzdravené aj jeho srdce. Vďaka je istým spôsobom podobná dialýze. Vyplavuje z nášho systému sebaľútosť.“ (M. Lucado)
Mysliac na nový školský rok vyprosujeme od Pána Jeho hojné požehnanie pre nové pracovné obdobie. Po čase leta prichádzajú nové povinnosti. Letný režim vystriedal ten školský. Ten prechod nie je vždy najľahší. Dni sa už viditeľne skracujú. Nastáva ale ešte aj „hudobná jeseň“ s bohatým programom rôznych koncertov. Nemali by sme si ich nechať ujsť. Doma máme možnosť počúvať napr. Vivaldiho 4 ročné obdobia. Odporúčam jeseň (Autumn). Hneď prvé tóny vás skvele naladia. Wendel Holmes, americký spisovateľ a lekár nám všetkým odporúča: „Dvakrát alebo raz do týždňa sa okúp v hudbe a zistíš, že pre dušu je to isté, ako je pre telo kúpeľ vo vode.“ Jeseň so svojou nostalgiou a padajúcim lístím a jeho šuchotom pod našimi nohami nás nástojčivo aj k tomu pozýva. Dopriať nielen telu, ale aj nášmu srdcu to všetko, čo potrebuje celý náš človek. Môj obľúbený kazateľ John Eldredge hovorí: „Spôsob, akým sa staráme o svoje srdce, je najdôležitejšia vec na svete.“ Urob niečo tip-top pre svoje srdce. A čo k tomu hovorí Božie slovo? List Židom nám v tej poslednej kapitole napomenutí odporúča: „Lebo je výborné, keď sa srdce posilňuje milosťou.“ (13,8)
Jeseň je časom turistiky. Vzduch je svieži, teploty klesli, hory a skaly už nie sú tak rozpálené, ako tomu bolo počas leta. Hory sú viditeľnejšie a „na dotyk“ tak blízke. Spomínam na mnohé túry práve počas tohto obdobia. Zaspomínajte aj vy.. A skaly okolo nás a vás neboli iba obyčajné kamene. Ide tu rozhodne o niečo viac. Veľmi pozoruhodným spôsobom to ospieval Andrej Sládkovič v Maríne. Aspoň malá, dobre známa ukážka: „Beda tomu, kto v mori vidí iba vodu, kto nepočuje nemú prírodu, kto vidí v skalách iba kamene.“ Máme rok Ľudovíta Štúra. Štúr Marínou nebol príliš nadšený, lebo nebola vraj dostatočne vlasteneckou. Sládkovič totiž ako prvý v literatúre ospieval mladosť, lásku a krásu. A v tom čase sa to akosi „nenosilo.“ Tieto slová ma pred časom nadchli, keď ku mne došli počas leta až k Jadranskému moru z Vysokých Tatier od bohuznámej sestry pacientky. More je rozhodne viac, ako voda. A oceán je viac, ako more. O našich najmenších veľhorách sveta to tiež platí. Tak, ako hudba nie sú iba tóny. Je to nepomerne niečo oveľa viac. Manželstvo je viac, ako papier. Slová sú viac, ako písmenká. Objatie je viac, než len dotyk a hmat. A môžeme pokračovať ďalej. V každom našom novom dni, aj tom jesennom. Už od rána myslíme na to, kde večer budeme spať. Dajme šancu každému novému dňu. „Každý deň je vlastne malým životom“, vyslovil nemecký filozof A. Schopenauer. Každý deň nám dáva k dispozícii 24 hodín, ktoré je hodno naplniť kvalitou a využiť kapacitu času aj na prácu, ale aj na kvalitný oddych a odpočinok. Život veľmi rýchlo plynie. A. de Saint-Exupéry nám všetkým odkazuje: „Nepresnívajte svoj život, ale prežite svoje sny.“