Buďte dobrej mysle VII.

     Číslo sedem je podľa Biblie číslom plnosti. Aj táto časť našej série na konci školského roku má sedem častí. Uzatvárame túto tému pred letnými prázdninami. Má sedem častí, dá sa z nej čerpať a naberať plným priehrštím. Rekapitulujeme a ďakujeme za biblický odsek z listu Filipským 4, 4-9. Mnohé ste si už prečítali. Na záver ešte niekoľko poznámok. Čítame v ňom: „O nič nebuďte ustarostení..“ Inak –  nerobte si ťažkú hlavu. Gramatický čas použitý v citovanom verši naznačuje pretrvávajúci stav. Pavel píše o sústavnej a pretrvávajúcej ustarostenosti. Z nej pochádza úzkosť. To je živná pôda pre takýto stav rozdelenej mysle, ako sme to čítali v predchádzajúcej časti. Tá nie je hriechom, ale môže viesť ku hriešnemu správaniu. Pán Ježiš na inom mieste hovorí: „Dbajte, aby vaše srdcia neboli obťažené obžerstvom a opilstvom so starosťami o živobytie a znenazdania prikvačil by vás ten deň, ako osídlo, ktoré príde na všetkých, ktorí bývajú na celej zemi.“ (Lk 21,34) Akosi nám  oťaželo srdce v tejto dobe. Je komotné, ako chôdza holuba. Údajne holub chodí tak preto, že pri pohybe nevie zaostriť svoj zrak. Aby tak urobil, potrebuje sa zastaviť – a rozhliadnuť. Kam ísť má a kam ísť nemá. Aj v tom je dobrý príklad pre ľudí – zaostriť svoj zrak, ktorým smerom sa vydať. Kam svoje nohy položiť a kde ísť a čomu sa absolútne vyhnúť. Dnes o to viac potrebujeme sa zastaviť v labyrinte mnohých konšpiračných teórii, ktorých bolo nemálo aj v spojitosti s koronou a pandémiou. Deje sa tak opakovane aj s vojnovým konfliktom na Ukrajine. Zaostriť a nemať ťarbavé srdce o ktorom počujeme v príbehu o Emauských učeníkoch (Lk 24,13-35). Pán Ježiš vyčíta tým dvom z Emaus ich lenivé srdcia veriť všetkému, čo napísali proroci. V katolíckom preklade je použité slovo – ťarbavé. Niečím úplne zbytočným zaťažené a zavalené. A stačí tak málo, aby tie srdcia boli horlivé.

    Radujte sa. Proste. Rozjímajte. Uvažujte. To sú hlavné výzvy nášho odseku. Strážte si svoje myšlienky. Aj o tom sme počuli v tomto odseku ako naliehavú výzvu: chrániť si svoj myšlienkový svet, byť letovým dispečerom a sedieť v riadiacej veži a usmerňovať tok svojich myšlienok. Je to potreba pomerne akútna, nad čím sme asi ani príliš doteraz neuvažovali. Pokušiteľ nám chce srdce zahltiť negatívnymi a úzkostnými myšlienkami. Blaise Pascal (1623-1662) povedal, či napísal:

„Veľkosťou človeka je myšlienka. Myšlienka je čosi obdivuhodné a neporovnateľné vo svojej podstate. Myšlienka tvorí veľkosť človeka.. Človek je zjavne stvorený, aby myslel. Celá naša dôstojnosť je v myslení. V ňom sa musíme vzopnúť, nielen v priestore a čase, ktoré nedokážeme naplniť. Usilujme sa, aby sme mysleli správne. V tom je princíp mravnosti.“

   Dnešná post-moderná doba sa vyznačuje mnohým negativizmom. Čítate rôzne nenávistné komentáre pod článkami. Samé kyslé citróny. Ako keby sme nepoznali už ani iný druh ovocia, než len tie kyslé citróny. Iste, aj oni majú svoje vitamíny – veľmi potrebné.. Citrón však môže byť obrazom doby, v ktorej žijeme. Život rozdáva citróny nám všetkým. Aj dobrým ľuďom, aj zlým ľuďom. Starým, aj mladým. Citróny sú súčasťou nášho života. My ich však nemusíme donekonečna cmúľať a lízať ako nejaké pastilky. Keď je človek zdravý a úspešný, je mu ľahké sa radovať. Ale ak sú v živote nepriaznivé okolnosti? Môže sa radovať aj vtedy? Ak tieto slová napísal ap. Pavel z väzenia, tak vie, čo píše.  Pomáhajú nám pochopiť jeho vnútorné prežívanie a zároveň aj nám ukazujú cestu z bludiska smútku. Keď človek pozerá na tragédiu, tak sotva sa môže radovať. Môže sa zdať skoro neľudské, ktoré prežívajú ťarchu bolestných udalostí, aby sa radovali. Okolnosti, za ktorých tie slová vznikli, nás však nútia v dobrom zamyslieť sa. Keď bol vo väzení, rátal aj s možnosťou, že bude popravený. Za týchto okolností napísal:

„Radujte sa V Pánovi vždy! Opakujem – radujte sa!“

To je situácia, v ktorej sa dnes nachádzajú mnohí trpiaci a zarmútení. Je tu Pán, ktorý pozná našu bolesť. Moju aj tvoju.  Nikto však nie je zabudnutý. Ježiš hovorí: „Z mojej ruky ich nikto nevytrhne..“ (J 10,28)  Radovať sa nie z bolesti a rany, ktorá nás postihla. Ale z toho, že nás Pán má vo svojej ochrane a nikdy sa nás, za žiadnych okolností nevzdá.

     V našom evanjelickom spevníku máme vzácnu  večernú pieseň  439: „Zostaň pri nás, už k noci zneje zvon.“ Jej obsah je pozoruhodný, v mnohom strhujúci. Keď si uvedomíme životopisné udalosti, počas ktorých ju autor napísal, tak nás to ešte viac premkne. Naplní nás tiché vzrušenie. Bolo to v polovici 19. storočia. Autor piesne bol chorý na tuberkulózu. Zomieral. Vedel o tom.  Tri týždne po napísaní tejto piesne zomrel. Vžime sa do jeho situácie a tak spievajme túto pieseň.  Budeme prežívať to, čo prežíval on sám. Vedel, že sa blíži večer jeho života, noc, v ktorej sa tma neustále prehlbuje. Vtedy prosí slovami Emauských učeníkov: „Zostaň s nami Pane, lebo sa už zvečerieva  a deň sa už nachýlil.“ (Lk 24,29) V pokore srdca prijíma svoj údel, len prosí, aby nezostal sám, aby Pán Ježiš Kristus bol vždy pri ňom. V posledných dvoch veršoch je vyjadrená jeho istota, ku ktorej sa cez modlitbu  a vieru prebojoval: „Tvoj Svätý Duch keď k nám sa skláňa dol, strach sa hneď míňa, tíchne srdca bôľ. Kde osteň smrti, kde je hrobu klam? Víťazstvo v Tebe, Pane skloň sa k nám.  // Keď smrti tieň nás zastrie, Tvoj nech kríž cez hrobu púť nám, vždycky svieti výš: Z tône pozemskej cestou k nebesám, cez smrť nás k sebe Pane, povznes sám.“  Skúsenosť uväzneného apoštola Pavla, tiež skúsenosť autora citovanej piesne,  sa môže  stať skúsenosťou každého z nás. Aj v tom je dôležitosť slova, ktorým sa začína náš odsek: radujte sa v Pánovi..

     Tento text, predovšetkým verš 4, tejto 4. kapitoly sa spája najmä s adventom a príchodom Vianoc, nakoľko ho počujeme vždy v poslednú 4. adventnú nedeľu. Vianoce klopú na dvere, tak kto by sa v tom čase neradoval?  Malí sa tešia na darčeky, veľkí na niekoľkodňový „wellness pre dušu“ ako sa tieto sviatky zvyknú aj v poslednom období označovať.  Všetci sa radujú, všetci majú dôvod – veriaci, aj neveriaci. Koniec roka vždy prináša túto úľavu – po celoročnom vypätí.  Po tom všetkom, čo sme si v spojitosti s týmto textom povedali, zisťujeme, že by bolo pre nás veľkým ochudobnením, ak by sme nepoznali hlbší význam tohto biblického odseku, s ktorým je naozaj hodno sa spriateliť. Ako čeliť krízam, ako čeliť ťažkostiam, ako odolávať zlému. Tento odsek ponúka ozaj vzácny recept na premáhanie všetkých ťažkostí života. Ním sme pozvaní k radosti aj mimo Vianoc. Tie sa rýchlo, ako vždy pominú a po prelome rokov vždy príde ťažká novoročná realita. Práve tento jedinečný biblický odsek ponúka recept na radosť počas celého roka. Radosť z toho, že patríme Bohu, nie sme v tomto svete osamotení a celkom opustení.  Aby človek odolal tomu všetkému, nástrahám celého roka – od januára až do decembra – potrebuje ukotvenie – potrebuje byť v Kristu. To je hlavná  os života. Hodno sa okolo nej krútiť každý nový deň nášho života. Pre apoštola Pavla to nebola iba pomyselná os, ako tá naša zemská, okolo ktorej sa krúti naša modrá planéta.  Slovné spojenie „byť v Kristu“, je Pavlov duchovný „vynález“.  Je to jeho osobná skúsenosť, ktorú odporúča aj iným. Vo svojich listoch to spomína v rôznych súvislostiach. Tak napríklad:

„Ak je niekto v Kristu je nové stvorenie, staré veci sa pominuli a hľa nastali nové.“

(2 K 5,17)

V liste Kolosenským kresťanom napísal: „V Kristu sú skryté všetky poklady múdrosti a známosti.“ (2,3)  V našom odseku je to: Radujte sa v Pánovi.. V Ňom a z Neho s skrze Neho. (R 11,36) Mimo Neho ozajstná radosť nie je možná. A ani neexistuje. Ak je, tak je len povrchná a plytká, pretože skutočná radosť je naozaj iba v Kristu.

     V závere nášho textu píše a dáva odporúčanie: „Čo ste videli na mne, to čiňte.“ Starí latináci vraveli: „Verba movent, exempla trahunt.“ Slová sa hovoria, ale príklady tiahnu. Tak to je Pavlov prípad: jeho príklad priťahuje. A sám to odporúča. To, čo pomohlo jemu, môže v 21. storočí pomôcť aj nám. Poznáme nejaký dobrý liek, máme dobrú skúsenosť s nejakým prípravkom, tak vieme ho veľmi radi odporúčať ďalej. Tak by to mohlo fungovať aj v tej duchovnej oblasti. Pán Ježiš je „liek“, ktorý vždy zaberie. Ak s ním máte dobrú osobnú skúsenosť, podajte ju prosím ďalej.. Mnohí možno práve dnes na to čakajú vo vašom okolí.