Buďte dobrej mysle IV.

     Pokračujeme vo výklade nášho textu. Ešte stále sme z neho všetko nevyčerpali. Ap. Pavel napísal: „..ale vo všetkom s vďakou predkladajte  Bohu svoje žiadosti vo všetkých svojich modlitbách.“  Dôraz je na vďake. To je to zázračné slovíčko, na ktoré neraz upozorňujeme naše deti a my na to dospelí neraz zabúdame. Vedecké štúdie dokazujú, že vďačnosť má veľmi blahodárny vplyv na celého človeka. Prichádza k nám s celou paletou pozitívnych účinkov.  Vďační ľudia údajne bývajú viac empatickejší a viac odpúšťajú.  Dokonca niektorí si píšu denník vďačnosti.  Vďačnosť zlepšuje kvalitu spánku a aj vzťahy. Keby sa mohla predávať v tabletkách, tak to by bol zázračný liek dnešnej doby. Tento liek by takmer nikdy a nikde v lekárňach nezostal ležať ladom na sklade. Bola by to „protiúzkostná terapia“ na choroby a diagnózy tohto sveta. Pavel vedel veľmi úprimne a „vďačne“ za všetko vo svojom živote poďakovať. Už sme to zdôraznili, že v úvode listu Filipským napísal, že šíreniu evanjelia veľmi  poslúžilo, čo sa deje so mnou.  Nemusíme ísť ani ďaleko, veľa toho nájdeme aj v tomto liste. Po slovách v našom odseku píše: „naučil som sa pristávať na tom čo mám.“ (4,11) Nikdy sa neponosoval  sa, že mal málo. Nesťažoval sa, že je vo väzení. Podmienky tam museli byť príšerné, bol pod neustálym dozorom a vyslobodenie v nedohľadne. Niektorí hovoria, že už oveľa skôr  „našiel tajomstvo spokojnosti“, ktoré mohol aplikovať vo svojom živote a v akútnom nedostatku, ale aj v maximálnej hojnosti.  To napísal na inom mieste. Slová o spokojnosti adresoval svojmu spolupracovníkovi:

„Pobožnosť so spokojnosťou je skutočne velikým ziskom, lebo nič sme nepriniesli na tento svet , ani nič odniesť nemôžeme. Preto, keď máme pokrm a  odev, s tým sa spokojíme.“

(1 Tim 6, 6-8)

A text ďalej pokračuje: „Ale tí, čo chcú zbohatnúť, upadajú do pokušenia a v osídlo..“ To ale nebol Pavlov prípad..  

     Vráťme sa k nášmu textu z našej kapitoly: „Viem sa aj uskromniť a viem aj v hojnosti žiť. Už som vo všetkom možnom pocvičený, sýtym byť aj hladovať, hojnosť mať i núdzu trieť. Všetko môžem v Kristu, ktorý ma posilňuje.“ To bola škola života, ktorá ho naučila byť nezávislým od okolností, byť vďačný aj napriek nepriaznivým okolnostiam. Spokojnosť závisiaca od okolností z nás robí zranených a ustarostených ľudí.  Povieme si, keby sme boli zdravší, boli by sme šťastnejší. Keby sme mali trochu viac peňazí, žilo by sa ľahšie. On sám takto neuvažoval. Ponúka nám v našom recepte zdravšiu stratégiu pre náš život v spokojnosti a vo vďačnosti. Naučil sa byť spokojný s tým, čo mal, pretože malo toho veľmi málo. Neoplýval bohatstvom! Namiesto domu mal väzenskú celu. Namiesto misijného poľa štyri steny. Namiesto nejakých šperkov na rukách okovy. Namiesto manželky dozorcu. Ako mohol byť spokojný? Povážte!! Tak, že sa sústredil na celkom iné hodnoty. Mal večný život. Mal Božiu lásku, mal odpustené hriechy. Mal istotu spásy. Mal Krista – a Kristus mu úplne stačil.  To, čo mu dával a ponúkal Kristus, prevyšovalo to, čo mu v živote tak veľmi chýbalo.  

A teraz vám prezradím perličku o liste Filipským. Má 104 veršov a Ježiša spomína 40x.. To prakticky znamená, že ho spomína v priemere každého dva a pol verša. Mne žiť je Kristus a umrieť zisk.“ (1,21) jeho jediným cieľom bolo poznať Krista. Bohatstvo ho absolútne nelákalo. Hrobu sa nebál. Po potlesku netúžil. A po čom teda túžil – mať vždy viac Krista. A práve preto bol spokojný.  V Ježišovi našiel uspokojenie. A aj nám sa dnes ponúka úplne to isté. Po 2000 rokoch sa na tom vôbec nič nezmenilo. Keďže tak jemu, ako aj nám Krista nemôže nikto vziať, nemôže nám vziať ani našu radosť. Túto vetu by sme si mali napísať do srdca a dať zarámovať. To, čo máme v Ježišovi je oveľa viac, ako to, čo v živote nemáme. To je ukotvenie v Kristu. Môžeme pozorovať loď v prístave. Je ukotvená. Príliv a odliv. Hladina stúpa a klesá, ale loď nikde neodpláva, lebo je ukotvená. 

     A to je onen Boží pokoj, ktorý prevyšuje každý rozum. To je slovo požehnania nedeľu, čo nedeľu z kazateľne. Používame iste aj iné.. Ale práve to, že sa to dostalo do nedeľného požehnania už samo o sebe znamená veľmi veľa. Kým my si plníme svoju úlohu, alebo úlohu danú nám – podľa Pavlovho receptu: Radujeme sa v Pánovi, usilujeme sa o dobrotivosť (miernosť), za všetko sa modlíme a učíme sa vďačnosti, Pán Boh si plní tú „svoju úlohu“ – dáva nám svoj pokoj.. Všimnime si dobre túto formuláciu, pozorujme, čo nám Pavel tým chce povedať. Dobre si všimnime, že nejde o pokoj od Boha, ale ide o Boží pokoj, ktorý prevyšuje každý rozum. Je to Boží pokoj z „trónnej siene“ a zosiela ho do nášho sveta. Je to pokoj, ktorý je nevysvetliteľný. Vďaka nemu sa neobávame, aj keď by sme sa mali obávať. Sme pokojní, hoci by sme s všetkými udalosťami sveta mali byť veľmi „rozrušení.“  Tento druh pokoja sa nedá dosiahnuť ľudskými silami. Je to dar zhora, je to dar z neba. Pán Ježiš povedal: „Pokoj svoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, nie ako svet dáva, vám ja dávam, nech sa vám nermúti srdce a nestrachuje.“ (J 14,27) Ježiš nám ponúka svoj pokoj. Je to pokoj, ktorý mu utíšil srdce, keď ho falošne obvinili. Pokoj, ktorý mal v hlase, keď sa dokázal rozprávať s Pilátom. Pokoj. Vďaka ktorému aj na kríži si zachoval jasnú myseľ a srdce čisté.  Je to pokoj, ktorý bude hájiť vaši srdcia a vaše mysle v našom Pánovi Ježišovi Kristovi. 

     Keď tak činíme podľa Pavlovho receptu, chválime ho a modlíme sa k Nemu, Pán Boh buduje okolo našich sŕdc a myslí pevnosť a hradby, ktoré nás ochránia pred útokom diabla. Tak, ako sa to spieva v našej hymne: „Hrad prepevný je Pán Boh náš, zbroj výborná i sila.. Z každej núdze vytrhne nás, ak by nás zachvátila..“ Martin Luther, náš reformátor túto pieseň zložil na základe 46. žalmu, stovky rokov po napísaní listu Filipským. Keby túto pieseň poznal aj ap. Pavel, určite by si ju bol aj vo väzení pospevoval. Z vlastnej skúsenosti poznal Boží pokoj a ochranu, ktorej sa mu dostávalo na všetkých jeho životných cestách, aj na mori, aj na súši. Pripomeňme si opäť tú plavbu na mori (Sk 27 – celá kapitola), ktorou sme túto sériu začínali. (Buďte dobrej mysle l)  Možno snáď na doplnenie spomeniem ten vietor, tzv. severovýchodný (Sk 27,14) alebo „východný severák“.  Tento vietor volajú „euroakvilo“. Je to pozoruhodné slovo, ktoré vzniklo spojením dvoch slov: gréckeho euros (východný vietor) a latinského aquilo (severný vietor).  Teplota klesla, plachty sa trepotali vo vetre, vlny sa penili. Námorníci hľadali pevninu, ale žiadnu nevideli. Námorníci poznali obraz tzv. dokonalej búrky, keď sa naplnia všetky znaky – zimné more, búrlivý vietor, ťažkopádna loď, netrpezlivá posádka. Keby sa vyskytli osamote, je možné, že by sa dali zvládnuť, ale dohromady vytvoria priam hrôzostrašnú kombináciu. Trvalo to už 14 dní – teda dva týždne bez slnka a hviezd. Všetci stratili akúkoľvek nádej na záchranu, okrem Pavla. Napomenul všetkých, aby si zajedli a povedal: „nikomu z vás ani vlas na hlave sa nestratí.“  Námorníci, odborníci určite vedeli, ako majú zvládať búrky na mori. Tí prepadli panike a Pavel, laik v tejto oblasti mal dokonalý pokoj v tzv. dokonalej búrke. Aký kontrast! Na palube potápajúcej sa lode, uprostred zúriacej búrky mal Pavel návštevu z neba – zastavil sa pri ňom anjel. Anjeli prichádzajú aj dnes a pomáhajú. A niečo také môžeme zažiť aj dnes.    Platí zasľúbenie dané prostredníctvom proroka Izaiáša:

„Ale tí, čo očakávajú na Hospodina, dostávajú novú silu, vznášajú sa na krídlach ako orly, bežia, a  neumdlievajú, chodia, a neustávajú.“

(Iz 40,31) 

     Pán Boh poveril Pavla niesť Jeho evanjelium do Ríma,  a keďže tam ešte nedorazil, Pán Boh s ním ešte neskončil. A keďže Boh s ním ešte neskončil, Pavel vedel, že prežije. Musí prežiť, keď má Boh s ním tak veľkolepý plán. Väčšina z nás takú jasnú správu nedostala od Pána, môžeme si byť istí, že nebudeme žiť ani o jeden deň menej, ako máme. Ak má Pán Boh pre nás úlohu, tak nás udrží pri živote, aby sme ju mohli naplniť. Tak vyznáva žalmista Dávid: „Tvoje oči ma videli, keď som bol v zárodku, všetko to bolo napísané do Tvojej knihy, všetky dni boli vopred stanovené, hoc ešte ani jeden z nich nejestvoval.“ (139,16) To nech je to  aj naším vyznaním. Žiadny život nie je príliš krátky, ani príliš dlhý. Budeme žiť toľko, koľko nám Pán Boh vymeral. Nemôžeme  ovplyvniť počet našich dní života, ale môžeme dať týmto dňom  kvalitu. Namiesto kvantiny sa sústreďme na ich kvalitu. Nie predĺžiť, ale prehĺbiť..