Radšej nesľubuj…
V knihe Kazateľ máme okrem iných pozoruhodných slov a textov aj ten jedinečný a priam duchovne exkluzívny v 5. kapitole – v prvých piatich veršoch. Je to veľmi silné a mocné slovo. Ako každé iné v Biblii, isteže.. Prečítajte si celý odsek aj niekoľkokrát po sebe.. Nechajte ho na seba pôsobiť.. A spomeňme si pritom na všetky naše vyslovené a dané sľuby pri tých najrozličnejších príležitostiach v našom živote. Myslíme na veľké množstvo vyslovených a daných sľubov, ktoré nám vždy tak ľahko vyletia z našich úst. A keď príde čas ich plnenia – a to už je neraz veľmi ťažko sa k tomu pribrať. Politikom vždy a pravidelne akosi naletíme na ich lacné sľuby. Mnohokrát si povieme, že už sa nedáme oklamať a predsa! Sľuby sa sľubujú.. Pokračovanie poznáte.. A mohli by sme pokračovať ďalej. Múdry kráľ Šalamún v našej knihe píše: „Neprenáhli sa svojimi ústami… Radšej nesľubuj.. Nech je málo tvojich slov.. “ Inými slovami: „Uvažuj, čo hovoríš, aké sľuby dávaš. Nedávaj ich bezmyšlienkovite..“ Kde všade sme ich dali? Naši krstní rodičia spolu s rodičmi dali v našom „zastúpení“ sľub pri našom krste. A prišiel čas potvrdenia krstnej zmluvy pri slávnostnej konfirmácii a zároveň vysloviť náš sľub.. Ten prvý dávame práve pri tejto príležitosti. V nedeľu 8. mája 2022 som bol práve na takej milej slávnosti v chráme Božom v Chminianskych Jakubovanoch pri Prešove. Bolo tam 11 konfirmandov – 7 dievčat a 4 chlapci.. Domáci brat farár Peter Ferenčík kládol v kázni (Kol 2,6) na srdce nielen konfirmandom, ako je potrebné veci v živote dotiahnuť až do konca. Náš život nám ponúka množstvo rozličných obrazov, keď to tak nie je. Rozbeh je úspešný, ale sám o sebe nestačí, aj keď je veľmi dôležitý – napr. nedokončený dom, ktorý nemôže naplniť účel, pre ktorý je postavený. Pán Ježiš konštatuje:
„Ale kto vytrvá až do konca, bude spasený.“
(Mt 24,13)
Slávnostný sľub, teda jeden z ďalších veľmi dôležitých v našom živote – dávame aj pri vstupe do manželstva. Moja konfirmandka Martina so snúbencom Tomášom, si pred časom vyrobili originálne svadobné oznámenie na tému: „doživotie lásky!“ Dokonca si dali aj fotografie, ako majú väzni – z profilu a spredu. Veľmi originálne. Aj úsmevné, ale pravdivé. Je to sľub na celý život. A viem, že oni ten svoj sľub napĺňajú, šťastne žijúc v súčasnosti s rodinou v Košiciach.
Sľub dávame pravidelne aj pri Večeri Pánovej. Pri 4. otázke sa nás duchovný pýta – „či sľubujete..?“ Odpovieme, vždy áno. Koľkokrát to však dodržíme? Spomínam si na Večeru Pánovu na fare v Zborovom dome v Novom Smokovci. Bolo to krátko po jeho dokončení v roku 2007. Istá sestra prišla so svojou mamičkou, vyše 90-ročnou sestrou mne veľmi blízkou, ktorá v tom čase už bola v seniorskom zariadení „Jeseň života“ na Vyšných Hágoch. Po mojom príhovore nasledovali klasické spovedné otázky, no pri tej štvrtej sa jej zreničky rozšírili a spontánne mi povedala: „Pán farár to vám nemôžem sľúbiť, pretože sa veľmi dobre poznám!“ Milá chvíľa! A veľmi úprimný okamih. V danej chvíli ma zo zaskočilo a nečakal som to. Bola tak úprimná k sebe, že povedala čo si myslí. Rád na ňu spomínam, aj na všetky naše mnohé stretnutia v Jeseni života na Vyšných Hágoch. Je už vo večnosti, no vďačná spomienka zostala. Poznáme dobre samých seba – a predsa povieme, že áno, sľubujeme. Prečo? V tej danej chvíli to určite myslíme úprimne a chceme svoj život naozaj polepšiť. To nás viedlo k tomu, že sme k tejto sviatosti prišli. Neprišli sme zo zvyku a len tak „na oko“. Prídu však zložité situácie, neraz nám prasknú možno aj nervy a povieme to, čo vôbec nechceme. Okolnosti života sú neraz veľmi komplikované a porušíme daný sľub. To nechce znieť ako výhovorka v tejto chvíli, ani ospravedlnenie. Vychádza to z reality poznania samých seba.. Múdry kráľ Šalamún píše: „Boh je na nebi a ty si na zemi.. Nech je málo tvojich slov.“ Povedané inak – nehýr nimi, šetri slovom, každým vysloveným a daným sľubom. Možno je tu aj odporúčanie vrátiť sa aj z kratšej cesty. Ak sľub nenaplníš, radšej nesľubuj, ak by si mal sľúbiť a sľub nedodržať.
Poznám však „Niekoho“, kto doteraz všetky svoje dané sľuby naplnil. Tušíte, kto to je? Kto ich nedáva vôbec lacné a neopíja nás rožkom, ako sa to hovorí v jednom našom slovenskom úsloví? Mnohé už v minulosti naplnil. A tie, pre ktoré ešte nenastal ten správny čas, naplní v čase na to určenom a príhodnom. Kto to je? Je to Boh Otec nás všetkých. Trojica svätá. Jeho sľuby majú v biblickej reči svoje špeciálne pomenovanie – voláme ich zasľúbenia. To slovo sľub tam rozhodne nájdeme a neprehliadneme. Kdesi som čítal, že tých všetkých biblických zasľúbení je 3 573. Rozdeľujeme ich do dvoch kategórii, či skupín – na podmienené, napr. „Poddajte sa Bohu, ale vzoprite sa diablovi a – utečie od vás.“ (Jk 4,7) A na nepodmienené, napr. že sa potopa sveta už nikdy viac nezopakuje (Gn 9,11). Potvrdením toho Božieho sľubu sa stala dúha.
Už hneď na prvých stránkach Biblie, zakrátko po prvom páde človeka nám Boh zasľúbil svojho Syna. Potomok ženy Evy rozmliaždi hadovi hlavu (1 M 3,15). A keď prišla „plnosť časov“ (G 4,4), narodil sa v Betleheme. Keď všetky okolnosti boli priaznivé (to je tá plnosť času), tak uzrel svetlo sveta.. Vo vtedajšom svete to znamenalo najmä kvalitnú sieť ciest a dopravného spojenia, aby sa evanjelium Božieho Syna mohlo „ľahko“ šíriť na celom svete. Dnes obrazom tejto dostupnosti je internet, v biblických časoch to boli dobré a kvalitné cesty k šíreniu dobrej správy. Boží Syn Pán Ježiš Kristus v tom nedávnom svojom pašijnom príbehu nám sľúbil, že vstane z mŕtvych. Svojim to až trikrát zopakoval, že bude musieť trpieť a zomrie, ale ukrižovanie a smrť nebude to posledné v Jeho živote (Mt 16,21). Božie „ale“ bude znamenať rozhodný zvrat – ale vstane z mŕtvych! A stalo sa! My si to pripomíname vlastne každú nedeľu. Je pozoruhodné, že všetci na to úplne zabudli, že predpovedal aj vzkriesenie, len jeho nepriatelia si zapamätali tieto Jeho slová.“ (Mt 27, 62-66)
Pán Ježiš nám zasľúbil svojho Ducha Svätého, ten bol zoslaný na prvé Letnice. V rečiach na rozlúčku povedal, že im chcel ešte mnoho povedať, ale teraz by nezniesli. Keď však príde Duch svätý, ten ich uvedie do všetkej pravdy (J 16,12.13). A stalo sa aj to! Duch svätý zostúpil na apoštolov v Jeruzaleme a postupne im otváral srdcia pre všetko to podstatné a dôležité. Pán Ježiš nám sľúbil, že sa skoro vráti na túto zem (Zj 22,12). Tá chvíľa raz príde a ten čas raz nastane. Tak to vyznávame vo Viere všeobecnej kresťanskej. Čas Jeho návratu sa blíži každým prežitým našim dňom. Náš Pán nám tak mocne zasľúbil, že kde sú dvaja alebo traja zídení v Jeho mene, je tam On sám prítomný (Mt 18,20). Aj to sa priebežne plní. Mám takú osobnú skúsenosť, že keď nás bolo práve „menej“, komorné spoločenstvo zídených dvoch alebo troch, skúsenosť pôsobenia a vanutia Ducha Svätého je akosi markantnejšia a plnšia.
Také zasľúbenie som sám pre seba našiel aj v mojom konfirmačnom verši:
„Nauč ma plniť Tvoju vôľu, veď ty si Boh môj! Tvoj dobrý Duch nech sprevádza ma po rovnej zemi.“
(Z 143,10)
Lepší verš ku mojej konfirmácii v Prešove 21.5.1978 som ozaj dostať nemohol. Je to iste aj moja osobná modlitba, do ktorej sa pravidelne ponáram. Je to aj duchovné proroctvo pre môj život, nie však v zmysle nejakej veštby, či orákula. Takto to už roky vnímam. V tomto období po Veľkej noci sme pozvaní „oprášiť“ aj ten svoj biblický konfirmačný verš. Nedostali sme ho aj my náhodou. Je to proroctvo a zároveň aj slovo na cestu, aj slovo zasľúbenia. Hodno sa k nemu opakovane vracať. Také dostala v tú nedeľu Julka, dcéra mojej netere Jany pri konfirmácii v Ch. Jakubovanoch: „Blízky je Hospodin všetkým, ktorí Ho vzývajú, všetkým, ktorí Ho vzývajú v pravde.“ (Ž 145,18). A ešte spomeniem jeden dôležitý sľub pri ordinácii do služby v cirkvi v Prešove 9. júla 1989. Vtedy, pri jeho vyslovovaní som si uvedomil jeho dĺžku, ale predovšetkým aj jeho váhu. Naplním ho? Dám to? Podarí sa mi to? Veď sa tak dobre poznám.. Pán ma však pozná ešte lepšie! Tak, ako všetky dané sľuby, aj ten môj ordinačný naplním len a len mocou Ducha Svätého. V mene Ježiš! V mene Toho, o ktorom svedčí aj môj ordinačný verš: „Nieto spasenia v nikom inom, lebo nebolo dané pre ľudí iné meno pod nebom, v ktorom by sme mali dôjsť spasenia.“ (Sk 4,12)