Na ceste do Emaus a späť
Príbeh Emauských učeníkov je jedinečným a veľmi známym biblickým príbehom vhodným do tohto veľkonočného obdobia. (Lk 24, 13-35). Prelínajú sa v ňom vlastne príbehy dva – ten Kristov, hneď po vzkriesení vo veľkonočnom ráne a príbeh Kleofáša a ďalšieho nemenovaného učeníka. V jednom bode sa tieto obidva príbehy stretnú na ceste do mestečku Emaus. Cesta za poznaním Pána Ježiša Krista vlastne vždy začína v Písme a s Písmom svätým. Čítame ho a Písmo „číta“ nás. Naše deti učíme čítať, aby sa čítaním učili poznávať. Tak je to aj s Bibliou. Vždy sa v nej vidíme, ako v zrkadle. Poskytne nám vždy jedinečný „odraz“ našej osobnosti a náš duchovný profil. Ten druhý učeník je zámerne nemenovaný. Vysvetlenie? Môžeš to byť aj Ty! Kleofáš a Ty? Je to príbeh aj o mne, príbeh aj o tebe. Kleofáš v preklade znamená: Otcova sláva, vízia slávy, či potenciál slávy. A Emaus znamená: horúce (niečo?). Môžu to byť aj horúce pramene. A vieme, že počas cesty budú horieť aj ich srdcia – pri Kristovom jedinečnom výklade. S tým „horúcim“ to nemusí byť len slovná hračka. Je žiadúce, aby tak horelo aj to naše srdce..
Na ceste Tomu neznámemu pútnikovi opisujú svoje sklamanie. Kto by ho nepoznal vo svojom vlastnom živote? Krista ako cudzinca nepoznajú, ale so všetkým sa Mu žalujú. „A my sme sa úfali, že On vykúpi Izrael, ale dnes je to už tretí deň..“ (Lk 24,21). Táto veta hovorí za všetko. Toto stretnutie sa koná priamo vo veľkonočnom ráne. V Jeruzaleme zažili naozaj veľké sklamanie. Azda to najväčšie vo svojom doterajšom živote. Ich srdcia sú úplne rozbité, ich nádeje absolútne nenaplnené. To všetko je nám tak dôverne známe. Kto by z nás nešiel neraz takou cestou v živote? Ako sa uzdravia ich srdcia? To vieme z príbehu! A ako tie naše? Tak presne, ako aj ich. Emauskí učeníci aj nám ponúkajú jedinečný recept. V akom znení? V jednoduchosti, kráse a ľahkosti:
„Daj Vzkriesenému všetky črepiny a úlomky svojho rozbitého srdca.“
To môže urobiť naozaj každý z nás. Cestou ich oči sú zámerne držané, aby Ho nespoznali. Je to zámer Pána. Ak prežívame sklamanie, nevidíme dobre. A ani nemôžeme, keď sa nám od sklamania neraz zaslzia oči.
Ako spoznať vzkrieseného Pána Ježiša Krista? Ako sa to dnes dá? Je to otázka všetkých čias, v dobe koronavírusu a vojny na Ukrajine obzvlášť ! Kde je Vzkriesený? Kde môže byť? Môžeme sa aj my dnes s Ním stretnúť, alebo je to iba nejaká naša „fikcia“ mozgu, či naša zbožná túžba? Písmo konštatuje, že vzkrieseného Krista nemôžeme už poznať ľudským spôsobom, ale iba Božím! Apoštol Pavel píše: „Ak sme aj Krista poznali podľa tela, teraz Ho už neznáme.“ (2 K 5,16) Správne poznanie Krista je aktom Božej milosti. On je nám v tom všetkým ústretový, v zmysle slova apoštola Jána: „My milujeme, lebo On prv miloval nás.“ (1 J 4,19) To On prvý prichádza! On sa prvý pripája! On prvý nadväzuje kontakt! On prvý všetko iniciuje! On prvý nám otvára oči pre všetko nepoznané a nevidené! To On nás vo všetkom už predbehol! On nás nesie, aj v tejto vírusovej dobe.. Robí tak deň čo deň – už od nášho narodenia (Ž 68,20). V tom známom príbehu o Stopách v piesku je tá známa výčitka: „Kde si bol, keď som ťa veľmi potreboval? A odpoveď znela – tie stopy neboli tvoje, tie boli moje.. To ja som ťa niesol..“
Som pri mojej veľmi obľúbenej pasáži tohto príbehu. Kleofáš rozpráva Ježišovi o Ježišovi a Ježiš ho úplne nechá. Prečo? Nepovie, kto je, nepredstaví sa, že On je predsa ten Vzkriesený! Zatají sa. A nechá si nimi všetko nanovo vyrozprávať! Rád si to všetko vypočuje, ako to sklamanie vlastne prežívajú a nesú vo svojich srdciach. Musí to prejsť cez ich srdcia. Pán Ježiš Kristus je skvelý a jedinečný poslucháč. Neprerušuje, neskáče do reči ako my! Psychológovia konštatujú, že v priemere každých 17 sekúnd skáčeme ľuďom do reči. To je príliš často! Akí sú teda najlepší poradcovia? Takí, ktorí vynikajú v umení načúvania – bez prerušovania. Ježiš je v tom Majster! Vypočuje každú tvoju modlitbu, keď vojdeš do svojej komôrky (Mt 6,6)! Rozpovedz teda Pánovi svoj príbeh života a On ho zasadí do Božieho rámca. Ježiš ma aj s Tebou svoj plán, keď kráčaš aj ty sklamaný do toho svojho Emaus. Môžeš sa vrátiť späť do centra diania, do Jeruzalema. Môžeš byť Kleofášom, Petrom, Pavlom, Jánom. Má s tvojím životom víziu. Tvoj život je Božím darom, čo s ním ty spravíš, to je tvoj dar Bohu. A tak neváham.. Naozaj Mu rozpoviem všetko z mojej cesty. Spomeniem každú moju machuľu.. Úplne všetko..
Pán Ježiš Kristus vstupuje aj do nášho sveta myšlienok, úvah a trápení. Robí tak cez tzv. Anknüfungspunkt (bod nadviazania). Pýta sa: „ Čo je to, o čom sa idúcky zhovárate medzi sebou?“ (Lk 24,17) Čo dnes zamestnáva naše mysle? Z čoho máme obavy? Naše nenaplnené nádeje? Ježiš o tom všetko vie, ale aj tak chce, ako Mu to predostrie Tvoje srdce.. Tých dvoch priam donútil, aby mu to nanovo všetko prerozprávali. Ešte raz to musia všetko znovu prežiť svojím prerozprávaním. Úvod k Otčenášu je nám dobre známy:
„Veď váš Otec nebeský vie, čo všetko potrebujete, prv než Ho prosíte.“
(Mt 6,8)
Pána zaujíma tvoje podanie, ako to všetko, aj to ťažké, čo prežívaš v tejto dobe, čo prechádza cez tvoje srdce! Tak neváhajme, hlavu hore, aj hlavu dole k modlitbe! Aj keď vie, čo všetko na každý deň potrebujeme. On sám poskladá puzzle tvojho života, pretože pozná finálny obrázok. Bez Neho to nedáš! Všetko Ti príde možno aj také nelogické a nepospájateľné. S Ním si poradíš, aj s každým z tých milión puzzlí Tvojho života.
Emauskí učeníci pravdepodobne rozmýšľajú: „Kde asi Ježiš je?“ Už od žien sa ráno dozvedeli, že hrob je prázdny. Kde asi je? Kde môže byť? Je tu niekde nablízku? A ani vo sne netušia, že On je vedľa nich, kráča s nimi, rozpráva sa s nimi. Tak nepoznaný Kristus kráča dejinami, stáročiami, našimi ulicami, aj našimi neraz životmi. A ten „Nepoznaný“ im s láskou vysvetľuje Písma, všetko to, čo bolo o Ňom napísane v Starej zmluve (Lk 24,27). Žalmista vyznáva: „Výklad Tvojich slov osvecuje a prostých robí rozumnými.“ (Ž 119,130) A tak aj ich to „osvietilo“! Mali „horúci“ kúpeľ Božieho slova idúc do horúceho Emaus. Ježiš Kristus zomrel za cirkev, aby ju posvätil očistiac ju kúpeľom pravdy skrze slovo.“ (Ef 5,26) Aj to bola a je kúpeľ. V komfortnej zóne nemusíme vždy duchovne podrásť, v kríze môžeme výrazne podrásť. A to je hlavný účel – duchovný rast. Veď práve teraz na jar vidíme, ako všetko v prírode rastie priam pod očami a v máji kvitne..
Kleofáš a ten druhý pozorne načúvajú. Viera je zo slova, k nemu sa pripája moc Ducha. „Viera je z počúvania a počúvanie skrze slovo Kristovo.“ (R 10,17) Obaja sú ako nasávajúca špongia, aj náš život by určite vyzeral inak, keby nás ešte viac lákala pravda Božieho slova, tá Božia pravda. Ich srdcia však boli zároveň aj lenivé a „ťarbavé“ veriť prorokom a aj vo vzkriesenie v tom veľkonočnom ráne. To iba Duch Svätý zapaľuje naše srdcia, aby boli najmä pre Pána horiace ako fakle a nie mdlé a komotné. Z tohto dôvodu tak akútne potrebujeme aj my na našej ceste slovo a sviatosti.. Ježiš sa tvári, že ide ďalej, ale na tvári učeníkov vidno túžbu, aby s nimi zostal. Chcú byť s Ním aj naďalej, lebo iba s Ním im bolo a stále je najlepšie. To je ich osobná skúsenosť. A tak v „horúcom“ Emaus sú najmenej dve ľudské srdcia tak prudko horiace. Koná sa tam jedinečná hostina, Večera Pánova. Vzkriesený ponúka a podáva jedinečné dary, oni Ho spoznávajú po lámaní chleba. Vystiera svoje (prebodnuté) dlane, poznávajú svojho Pána. On sa im stratí v tej chvíli. Prečo? Odteraz už Krista nemôžu poznávať na základe videnia, ale najmä nevidenia. O tom niečo vie aj Tomáš (J 20,29). Spolu aj my s nimi prosíme v tejto dobe: „Pane, zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už nachýlil.“ Svet sa k niečomu „nachýlil“, preto táto ich prosba je tak aktuálna aj dnes. A výsledok: „Vošiel teda, aby zostal s nimi.“ To je ten najkrajší koniec, aký môže byť! Veď On je s nami po všetky dni, až do konca sveta (Mt 28,20). Zaradili spiatočku a vrátili sa do Jeruzalema. Pán ich tam chce mať, v centre diania nie niekde „bokom“. Ich osobná skúsenosť bola nadovšetko. Kvôli mŕtvemu by to určite neboli urobili, či ak by to bola iba „feik“ správa! Zaujímavou informáciou je, že do 10-tich rokov zmisionovali celý vtedajší známy svet. Živý Kristus a jedine naša osobná skúsenosť nás môže „posunúť“ ďalej na našej ceste. Sme ľudia tej Cesty..