Púšť preverí naše hodnoty
Pôst, púšť a spúšť
Podtitul článku a zamyslenia je v spojení troch slov. Je to trojica slov, ktoré majú k sebe veľmi blízko, nejde však o nejakú slovnú hračku. Pôst začíname podľa staro-cirkevného evanjelia na púšti, ktorá nám v mnohom pripomína spúšť. Je to územie bez akéhokoľvek prejavu života.
Pôst začal stredou – 2. marca. Trvá 40 dní podľa pobytu Pána Ježiša Krista na púšti (Mt 4, 1-11). Pre nás v spoločenstve zboru začína pôst 1. pôstnou nedeľou.. Začína pôst.. Pridajme „umne“ k tejto krátkej vete ešte obyčajné písmenko m. Čo nám z toho vznikne? Ponúkam výsledok – začína(m) pôst. Začínam pôst aj ja? Začína pôst aj pre mňa? Rozumiem mu, o čo v ňom vlastne ide? Či je to iba debata, čo môžeme a čo nemôžeme jesť?! V takomto prípade by išlo iba o výsmech a poníženie pôstu a išlo by „iba“ o degradáciu na naše obmedzovanie sa v jedle!
Nemá predsa pôst ešte hlbšie korene? Nie je to náš pohľad na ukrižovaného Ježiša Krista? Rozhodne!
Dobre, tak poďme sa baviť aj o tom, čoho by som sa zriekol v prospech iných? A čoho by som sa vedel zrieknuť? Práve počas tohtoročného pôstu sme pozvaní vzdať sa oveľa viac vecí, ako sme si mysleli a predpokladali..
Pôst začína(me) vždy na púšti. A púšť je neraz aj spúšť. Spojenie troch slov graduje.. A to nie je len slovná hračka. Čo prvé nás napadne pri počutí slova púšť je nehostinnosť. K tom sa pripája akútna absencia a dostupnosť všetkého materiálneho k potrebe človeka. Pán Ježiš Kristus bol na púšti 40 dní a 40 nocí. Totálne vyhladol. A diabol to chcel využiť, aby profitoval. Tomáš Halík na 1. pôstnu nedeľu povedal, že diabol Ho chcel dokonca „skorumpovať.“ Pán Ježiš po svojom krste neodišiel do rušných miest a dedín svojej rodnej krajiny, ale išiel práve na púšť. Čítame v prvom verši tohto príbehu, že Duch Boží Ho tam priamo „vypudil“.. Ozaj nič lahodné púšť neprináša. Podľa dobových názorov púšť je miesto, kde prebývajú mnohí démoni. Na púšť sa nešlo oddychovať a relaxovať, ale bojovať s temnými mocnosťami. Tak tomu rozhodne bolo u Pána Ježiša na začiatku jeho verejného účinkovania..
Na púšti som sa ocitol pri návšteve v Holandsku pred niekoľkými rokmi.. Ako sme sa rýchlo na ňu dostali, tak rýchlo sme sa z nej aj dostali. A poriadne sme si vydýchli.. Nepoviem vám názov tejto púšte, ale bol to osožný pobyt, čo aj len krátkodobý. Bratia a sestry z nášho partnerského zboru v Almen nás tam zaviedli a ukázali nám tento „nevšedný“ úkaz priamo v srdci Holandska.. Zo zelenej nížinnej krajiny sa zrazu ocitnete na púšti. Zažijete takmer šok. Nič len piesok a nevábny priestor, kde sa preháňa vietor, ktorý vŕši pieskové duny. Akosi veľmi rýchlo sme sa 24. februára 2022 ocitli na púšti tohto sveta. Korona nebolo to najhoršie, čo sme v novodobej histórii mohli zažiť. My sme si to mysleli. Najhoršie, čo môže byť – je predsa vojna! Pandémii celkom zabrániť sa nedá, ale vojne predsa áno – tak to neraz aj uvažujeme.. A vojna prináša iba spúšť. Veľmi blízke slovo púšti je práve ono – spúšť. Vidíme túto spúšť na Ukrajine. Temné mocnosti na púšti tohto sveta profitujú. Zo všetkých najviac profituje diabol, pretože vojna – to je jeho teritórium, na ktorom rozsieva strach úzkosť a nenávisť.
Všimnime si, čo urobil Pán Ježiš na púšti? Mal pevný bod vo svojom Otcovi. Oprel sa o svojho Otca a Jeho slovo. Trikrát po sebe citoval: „je napísané“.. Nešiel svojou vlastnou cestou, aj keď pravdepodobne aj mohol. Držal sa toho, čo je osvedčené – držal sa Božieho slova. Slovo Jeho Otca Mu bolo pevným bodom! Jeho slovo mu bolo obrannou zbraňou. Diabol ho dokonca aj prekrúcal a vytrhol z kontextu, keď myslíme najmä na žalm 91 a verše 11-12, ktoré úplne vytrhol z kontextu celkového žalmu… Kristus bol v skúške na púšti, my na púšti tohto sveta sme v skúške, vidiac mnohú spúšť a zmarené životy. Tak mi to tlmočila aj spolusestra vo viere týmito slovami:
„Skladáme skúšky z dôvery a odovzdanosti .. To, aby sme lepšie pochopili, o čom sme iba počuli. Aby sme lepšie poznali, aké je dôležité mať pevný bod, keď sa nás zmocňuje chvenie.“
(DF)
Po prepuknutí vojnového konfliktu prepukla panika s cestovnými dokladmi, taktiež s jódovými tabletkami. Ako kedysi pri prvej vlne s koronou – s invermektínom pred dvoma rokmi. Čo všetko sme ochotní urobiť pre pozemskú záchranu.. Čo všetko sme ochotní urobiť pre večnú záchranu? Vložíme sa do tejto našej záchrany pre večnosť tiež s plným nasadením? „O spásu a život večný Bože môj nech najprv dbám.. „ spievame v piesni č. 544. A pokračujeme: „Hoc by som celý svet získal, všetky jeho poklady..“ Spievali sme ju práve počas 1. pôstnej nedele. Ďalšia spolusestra vo viere, reflektujúc súčasnosť to vyjadrila takto:
„Nič horšie sa nám nemôže stať, než len to, že zomrieme. Nič lepšieho sa nám nemôže stať, než to, že nás Pán Ježiš vezme k sebe.“
(VM)
Naším najlepším úkrytom je Boh v Kristu. Tak to tlmočí posolstvo žalmu 91, z ktorého diabol „vytrhol“ jeden citát. Nič sa ti nestane, keď sa zhodíš, veď priletia anjeli a zachytia ťa na ruky. Pán Ježiš sa razantne ohradil voči tomu a povedal: „Nebudeš pokúšať Pána svojho Boha!“ Sváťa Karásek po okupácii Československa v roku 1968 to vyjadril aj slovami piesne v angličtine: „Say No to the Devil!“ v preklade – „Povedz diablovi – nie!“ Boh je tým najbezpečnejším miestom na tejto planéte, keď v Ňom máš svoj útulok a kryt a ochranu pred všetkým zlom tohto sveta, ktoré každou chvíľou strieľa svoje náboje a strely.
Počas dvojročnej epidémie ma v istých novinách upútal nasledovný titulok článku: „ Koronavírus je testom ľudskosti, aby mohli žiť iní..“ A pokračujme ešte ďalej – vojna je testom našej ľudskosti. Áno, aj nášho zriekania. Aj našej obetavosti. Púšť a spúšť tohto sveta preverí naše hodnoty – aké sú, či klamlivé, krátkodobé, pominuteľné, či aj nadčasové.. A je aj skúškou nášho kresťanstva v zmysle slov: „Čokoľvek ste urobili jednému z mojich najmenších, to ste mne urobili.“ (Mt 25,40) A samozrejme to platí aj opačne. Taká skúška musela zrejme prísť. Zo skúšky „koronou“ sme sa pravdepodobne nie celkom poučili. Púšť overí, čoho sa držíme. Je „lakmusovým papierikom“ .. Kríza je stav, ktorý nás dokáže prekvapiť.. Jedni sa poddajú a nikdy do cieľa nedorazia, druhí zvíťazia a zmenia dejiny. Kríza preveruje charakter. Je výbornou príležitosťou na nahliadnutie do temných zákutí aj svojho ja. Človek si prestavuje, aký by bol hrdina. No kríza z neho vyplaví to najhoršie , čo sa v ňom skrýva. Až vtedy sa ukáže, či sa človek dokáže vzoprieť a zabojovať za to dobré v sebe..
Pôst vošiel do histórie, ako požehnané a jedinečné duchovné cvičenie, osožné pre nášho ducha, ale aj pre telo. Priam Boží majestát nám „nariadil“ a predpísal stíšenie, o akom sme ani netušili – v rámci jeho účinnej terapie. V tomto tichom pôstnom čase (ES 117) rozjímame v tichu o bolestnej ceste nášho Pána. Sledujeme aj Krížovú cestu ukrajinského národa. Oni to ticho nemajú, počujú svišťanie striel a hluk sirén.. Napriek nie veľkej vzdialenosti od nich, či k nim si môžeme byť blízko a prežívať našu spolupatričnosť s Ukrajinou. Počuť hlas a volanie sŕdc našich blízkych, vo všetkých chvíľach našich spoločných. Aj v komôrke na modlitbách spoločných, mysliac na mnohých koronou chorých, aj vojnou sužovaných.. A podporuje nás v tom aj slovo: „V obrátení a upokojení bude vaša záchrana, v utíšení a dôvere bude vaša sila.“ (Iz 30,15)
Určite si dobre pamätáte tento výrok: „Na východe nič nie je!“ Vidíme, čo všetko sa deje na východe. Nie je to pravda, že tam nič nie je! Na východe je množstvo dobrovoľníkov, na východe je mnoho krásneho, milého a ušľachtilého.. Zažívame to každý deň v priamom prenose.. Na východe je mnoho milujúcich sŕdc. Ničivé zlo, ktoré prišlo od východu – vynieslo na svetlo mnoho dobra, krásy, milého a ušľachtilého. Na východe je mnoho lásky a obetavosti.. Púšť tohto sveta preverí naše hodnoty..
„Človek, ktorý nedovolí, aby sucho a beznádej ubili a utrápili jeho ducha, ktorý sa naopak, nechá Bohom pokojne viesť cez púšť a nežiada inú oporu a vedenie, než úprimnú vieru a dôveru v Boha, ten príde až do zasľúbenej zeme.“
(Thonas Merton)