C-O-V-I-D modlitba mení svet IV.
C-O-V-I–D. I-inovatívna, ale aj I-inšpiratívna, či I-iskrivá modlitba.
Odporúčam čítať dlhší text z knihy Skutkov apoštolov (12,1-17). Cirkevný zbor sa oduševnene modlil za Petra po jeho uväznení. Výsledok modlitebného zápasu cirkevného spoločenstva je až šokujúci. Na konci celého príbehu Peter stojí pred nimi – ako výsledok ich vypočutých modlitieb a oni tomu nemôžu nijako uveriť. Nachádzajú sa priam v nemom úžase. Ale nepredbiehajme.. Tak o tom čítame v 126 žalme hneď v jeho úvode: „Keď Hospodin zmenil údel Siona, boli sme ako vo sne.“ Sú mnohé také situácie v našom živote, ktorým jednoducho nemôžete uveriť. A predsa sú reálne. Až natoľko, že niekedy povieme niekomu z nášho okolia to známe: „Štípnite ma, či to je pravda!“ Kto by bol povedal, že získame bronz na olympiáde v Pekingu po úvodných dvoch prehratých zápasoch. A je to pravda! Iste, je v tom aj kus šťastia, ale aj Božieho požehnania a aj trocha radosti do rozhádaného Slovenska. A my vieme, že u nás je hokej stále obľúbený šport, ktorý môže tomu aspoň sčasti dopomôcť.
Petrovo oslobodenie je jedinečné a originálne, či aj prorocké – poznačené viacerými udalosťami, ktoré sú presne opísané: vedený anjelom, napriek dozoru strážcov, prechádza cez prvú i druhú hliadku až po železnú bránu, ktorá viedla do mesta: a táto brána sa pred ním sama otvorila (Sk 12, 10). Peter prichádza k domu, kde mnohí učeníci sú zjednotení v modlitbe; znovu teda: odpoveďou spoločenstva na ťažkosti a na nebezpečenstvo je zveriť sa Bohu a posilniť svoj vzťah s Ním. Modlitba mení okolnosti. Modlitba mení nás. Aj Jonáša modlitba v mnohom zmenila. Siahnite po jeho úžasnej modlitbe. Vráťme sa k nej.. Aj nám táto situácia pripomína, že počas lockdownu nám modlitba zostala ako jedinečný prostriedok pre komunikáciu s Bohom vo všetkej našej obmedzenosti a bezmocnosti.
„Svoj život nemôžeš predĺžiť, ani rozšíriť, môžeš ho iba prehĺbiť.“
(G.Fock)
A k tomu je úžasným a jedinečným darom modlitba. Mnohí sa k nej počas korony vrátili, objavili jej silu a hĺbku..
Cirkevný zbor, ktorý sprevádza modlitbou Petra vo väzení, je spoločenstvo, čo sa opravdivo a dobre modlí, celú noc, v jednote. Bez akýchkoľvek náznakov nejednotnosti sa všetci spoja k modlitbe. Evanjelická jednomyseľnosť bola pre nás a našu cirkev tak typická. Už to neplatí? Už to tak neiskrí v našich srdciach, ako voľakedy? Bez iskry sa predsa nedá žiť v žiadnom vzťahu. Pri rozhovore pred sobášom sa snúbencov pýtam, ako sa zoznámili. A začnú mi rozprávať svoj jedinečný a originálny príbeh. Každý pár má ten svoj. S veľkým záujmom počúvam v úvode našich prípravných stretnutí, ako sa im živý Boh dal vzájomne spoznať. Na akom mieste a za akých okolností spojil ich životné cesty. Prienikom týchto ciest je tá jedna spoločná, na ktorú sa pripravujú vstúpiť. Z toľkých miliónov a miliárd ľudí je „ten môj“ a „tá moja“ tým a tou, s ktorou chcem prežiť celý svoj život a napokon spolu aj zostarnúť. Vždy to vo mne vyvoláva obdiv. Dvaja donedávna neznámi ľudia, vďaka láske Božej, ale aj ľudskej sú si blízki a vytvoria to najintímnejšie spoločenstvo na zemi v manželskom zväzku. Spomeňte si aj vy na svoj vlastný príbeh. Ak vo vzťahu nepreletí iskra, nič sa neudeje. Ak preletí, začnú sa diať divy. Láska činí mnohé divy! Tak tomu bolo aj v Jeruzaleme v príbehu, nad ktorým spoločne uvažujeme. Nezadržateľná radosť naplnila srdcia všetkých, keď apoštol nečakane zabúchal na dvere. Je to radosť a úžas nad dielom Boha, ktorý počúva naše modlitby. A je to až úsmevné, keď sa za niečo modlíme, tak nedokážeme prijať samotný výsledok nášho modlitebného úsilia a volania.. Spomeňme si na milý príbeh v známej publikácii „O kázni a dáždnikoch“.. Spomínajú sa v nej mnohé zaujímavé príbehy. Asi najznámejší je ten, v ktorom sa spomína modlitba jedného afrického kmeňa za dážď. Prišli do modlitebného zhromaždenia, prišli sa modliť za vlahu, ale prišli bez dáždnikov. Ich kňaz ich na to upozornil, čo si všimol, keď prišli bez nich. Apeloval na ich vieru vo vypočutie ich modlitieb.
Modlitba za Petra teda vychádza „zdola“ – nikto im ju nenariadil, ani neprikázal. Bola to ich vlastná duchovná aktivita, iniciovaná zdola v zmysle biblických slov:
„Jedni druhých bremená znášajte a tak naplníte zákon Kristov.“
(G 6,2)
Po ich modlitebnom úsilí, pretože to „iskrilo“ vo vzťahu nielen k Petrovi, ale hlavne k živému Bohu sa on sám do cirkevného zboru „vracia“, aby vyrozprával, „ako ho Pán vyviedol z väzenia“ (Sk 12, 17). Zaujímavý postup – z cirkvi a opäť do cirkvi. Modlitba vychádza z cirkvi a vo vypočutí sa do cirkvi aj opäť vracia – v jedinečnej Božej odpovedi na volanie Božieho ľudu „zdola.“ Pán pomenoval Petra „Skalou“ (Mt 16, 18) určite nie náhodou. Dal mu prežiť niečo mimoriadne, jedinečné a priam až duchovne „exkluzívne“ upevnil jeho vieru jeho osobným prežitím svojej osobnej Paschy. Všetkým modlitebníkom, ktorí sú všetci v úžase, vyrozpráva svoju „Paschu“ oslobodenia: zažíva, že v nasledovaní Ježiša je skutočná sloboda a že toto nasledovanie sprostredkuje žiarivé svetlo Vzkriesenia. Preto môže svedčiť až po mučenícku smrť, že Pán je Vzkriesený a „poslal svojho anjela a vyslobodil ho z ruky Herodesovej.“ (Sk 12, 11) Práve mučenícka smrť, ktorú neskôr Peter podstúpi v Ríme ho definitívne spojí s Kristom, ktorý mu povedal: „..keď zostarneš, vystrieš ruky a iný ťa opáše a povedie, kam nechceš..“, aby naznačil, ako smrťou oslávi Boha (J 21, 18-19). Bola to jeho osobná skúsenosť s vypočutou iskrivou modlitbou, bol to aj jeho mocný zážitok na hore premenenia Tábor, keď zažil fragment večnosti, ku ktorému sa často vracal vo svojom živote a bol mu vzpruhou v jeho službe, aby vytrval až do konca. A že to bolo veľmi silné aj pri premenení, svedčia jeho nasledovné slová: „Veď nesledovali sme vymyslené báje, keď sme vás oboznamovali s mocou a príchodom nášho Pána Ježiša Krista, keď sme boli očitými svedkami jeho velebnosti, keď prijal česť a slávu od Boha Otca a z velebnej slávy zaznel Mu hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo. Tento hlas sme počuli prichádzať z neba my, ktorí sme boli s Ním na svätom vrchu.“ (2 Pt 1, 16-18)
Udalosť Petrovho vyslobodenia opísaná Lukášom nám hovorí, že cirkev, teda každý z nás, musí prejsť nocou skúšky, ale j vrchom „premenenia.“ Máme však oporu vo vytrvalej, bdelej modlitbe a iskrivej modlitbe. Prostredníctvom vytrvalej modlitby plnej dôvery nás Pán oslobodzuje z reťazí, vedie nás cez akúkoľvek noc väzenia, ktorá môže zostúpiť na naše srdce, darúva nám silu a pokojnú myseľ, aby sme dokázali čeliť životným problémom, ale aj odmietnutiu, protivenstvám a prenasledovaniu. Zážitok Petra nám ukazuje túto silu modlitby. Apoštol, aj keď v reťaziach, cíti pokoj, má istotu, že nikdy nie je sám: spoločenstvo sa za neho modlí a Pán je mu na blízku; vie, že Kristova „sila sa dokonale prejavuje v slabosti.“ (2 K 12,8-10)Tak to vyznával ap. Pavel, zakúsil to aj Peter na vlastnej koži. Takýmto veľkolepým štýlom sa kniha Skutkov apoštolov „lúči“ s Petrom a jeho osobnou Paschou. Apropo! Kedysi sa iskrilo, keď bola vojna a naši predkovia zbraňami bojovali v tom známom Slovenskom národnom povstaní v auguste roku 1944. Tou najmocnejšou našou duchovnou zbraňou je práve modlitba, ktorá je prejavom nášho duchovného „iskrenia“ v našom vzťahu voči Pánu Bohu. A stále platí, že „najväčšou veľmocou je front zopätých rúk.“