Pozvanie k stabilite

     Starí pohanskí Rimania uctievali vo svojom panteóne okrem iných  aj božstvo  menom „Janus“. Pre nich to bol ochranca dverí a brán, ale aj boh začiatku, boh vstupu. Od jeho mena je odvodený názov prvého mesiaca v roku – január. Zobrazovali ho s dvoma tvárami – podľa ich predstáv videl dopredu, ale aj dozadu. Tvár nasmerovaná dopredu bola zamračená a zatrpknutá. Z akého dôvodu? Odpoveď asi aj tušíme. Vysvetlenie je vcelku jednoduché. Pohania sa do budúcnosti pozerali beznádejne a veľmi skepticky. Stále sa vracali do minulosti, do čias tzv. „zlatého veku.“  Dá sa teda o nich povedať, že žili len a len minulosťou.   

     Biblia (predovšetkým Nová zmluva) veľmi jednoznačne podčiarkuje a ukazuje, že kresťanstvo ponúka pohľad smerom dopredu. Je pravdou, že aj kresťan sa smie vracať do minulosti a nemusí to byť „rýdzo“ pohanské. Môže tak urobiť v  zmysle slov, ktoré čítame napr. v Zjavení Jánovom 3,3: „Pripomeň si, čo si prijal a počul…“, alebo v zmysle slov žalmu 103,2: „Dobroreč duša moja Hospodinu a nezabúdaj na žiadne Jeho dobrodenia.“ Odborníci odporúčajú piť ginko čaj, ktorý bráni zabúdaniu. Taký jeden ginko strom rastie aj vo Vysokých Tatrách, o ktorý sa staráme už takmer 15 rokov. A proti duchovnému zabúdaniu existuje nejaký liek? Určite tu pomôže neustále pripomínanie si veľkých a mocných činov v našom živote – proti našej „krátkej pamäti.“ Najčítanejší kresťanský spisovateľ v USA Max Lucado v jednej myšlienke konštatuje:

„Srdce tvrdne pri krátkej pamäti.. Pamätaj, čo pre teba Boh spravil.“ 

Max Lucado

A tých dobrodení v našom každodennom živote bolo v uplynulom roku nemálo. Aj napriek mnohým obmedzeniam! Každý z nás môže urobiť svoj osobný zoznam. Niekedy je to naozaj dobré dať aj na papier a mať to aj priamo pred očami. Mnohé prijaté požehnania určite prevýšia mnohonásobne aj ťažkosti a problémy, s ktorými sme sa museli boriť v ťažkom roku 2021, najmä v jeho závere, pri 3. vlne pandémie.

    Prvý deň roku 2022 začíname sobotou. Dnes je nedeľa, prvá v tomto novom roku. Nevieme, čo nás v ňom čaká. Je to už tretí rok pandémie. Sme veľmi vyčerpaní.  Ideme do ďalšej nestability? Čo nás čaká? Zaplavujú nás rôzne posolstvá, ešte pestrejšie a kontroverznejšie  konšpiračné teórie. Prudký nárast cien nebude viesť k prejavom občianskej  nespokojnosti? Ešte viac sa prehĺbia sociálne rozdiely. Je tu však Nový rok! Nemáme na to všetko myslieť? Máme sa od tohto všetkého odosobniť? Celkom sa nedá všetko tie myšlienky vytesniť z nášho vnútra. Začíname však celkom novú etapu, ale iba v časnosti, podľa nášho kalendára. Začíname v mene Božom, začíname s menom Ježiš!  V Ježišovom mene – lepšie ani nemôžeme. Je to to, čomu skutočne aj veríme, že v Jeho mene, alebo je to  iba nejaké „kresťanské klišé“ na nový rok?  Dnes máme najkratšie staro-cirkevné evanjelium zo všetkých. Pre jeho krátkosť a rýchle odznenie, ešte možno po silvestrovských oslavách je nebezpečenstvo, že ho „prepočujeme“. Pre novoročný úsmev – kantorom odporúčame byť v pozore, pretože ono odznie ozaj veľmi rýchlo. Jeho posolstvo nás však privádza k pozornosti a k novoročnej ostražitosti! 

      Božie dieťa dostalo meno Ježiš na náš Nový rok. V tento deň si pripomíname obriezku Pána Ježiša Krista (Lk 2,21). Tohto sa treba chopiť a vo viere nanovo, mocou Ducha svätého aj uchopiť. Nanovo a v plnej sile nášho ľudského ducha.   Vychutnajme si jeho hĺbku aj napriek jeho krátkosti. Napriek mnohej vonkajšej nestabilite, pozývajú k vnútornej stabilite. Dnešný kázňový text znie predovšetkým počas Vianoc. Tie sú za nami. Je možné, že sme ho už počuli. Ak sa tak stalo, vráťme sa k nemu, pretože je v ňom mocné posolstvo do roku, ktorý sa pre nás javí ako úplne neznáma, a aj nestabilná krajina.  Český teológ Tomáš Halík nazýva túto dobu – post-optimistickú, v ktorej niet  už nejakých veľkých očakávaní. Obraz stability pri pohľade do neistých čias – to je napr. aj slovo 40. Žalmu. Žalmista, kráľ Dávid vyznáva svoju osobnú skúsenosť: „ Vyzdvihol ma zo záhubnej jamy,  z  bahnivého blata    na skalu postavil moje nohy a upevnil mi kroky.“ Veľmi radi sa podelíme so svojimi osobnými skúsenosťami – napr. čo sa týka korony, či očkovania. Môžeme však podať ďalej aj svoju osobnú skúsenosť s Bohom. To je veľmi žiadúce, aby naše kresťanstvo dostalo aj takýto „osobný“ rozmer. To, čo vyznáva Dávid  – smie a aj môže byť  vlastne skúsenosťou každého zachráneného a obráteného človeka – hriešnika. Z bahna – priamo na skalu, z kaluže plnej blata – ku Kristovi, ktorý je Skalou nášho žitia (1 S 2,2). Nie z kaluže do blata, ako to hovorí naše príslovie! My poznáme a aj vyznávame pravý opak – z kaluže blata – k pevnosti žitia, ktorým je sám Kristus. Narodil sa pre nás pre všetkých v plnosti časov (G 4,4). Dieťa sa nám narodilo! Prišlo  do našej rodiny.  Tým sa u nás všetko mení!  To je základ našej dnešnej zvesti   a pozvanie k stabilite nášho vnútra. 

     Neponúkam vám  historickú exegézu nášho dnešného textu. Je to proroctvo veľmi staré, vyrieknuté v 8. storočí   pred narodením Krista. Okolnosti tohto proroctva sú známe. Poďme aplikovať  však tento text priamo do nášho života. Zo života Biblie do nášho života.  Vianoce sa skončili, ten „wellnes duše“ – ako mnohí dnes tieto sviatky nazývajú. Niečo lahodné pre dušu. Sviatky rodiny. Ale tie trvajú iba tri dni. Ale ako  potom žiť po Vianociach, ako žiť po Novom roku? Ako žiť v novoročnej realite, ktorá možno práve tohto roku bude o niečo ešte zložitejšia? Obraz stability ponúka náš staro-cirkevný introit.  Obraz  stability z každodenného života ponúka obraz  auta, ktorý má štyri  kolesá, alebo stôl, ktorý má štyri nohy.  Môžete si vybrať, čo je vám bližšie. Obrazy zo života, ktorým rozumieme a môžu nám dať tak veľa.  V danom proroctve máme „štyri piliere“  (štyri kolesá, alebo štyri nohy). Poďme sa krátko zastaviť pri každom zo štyroch pomenovaní a titulov..  

Predivný radca

Izaiáš predpovedá,  že novonarodené Dieťa bude: „Predivný radca.“ Neprestal Ním byť dodnes. Predivný Boh, ktorý všetko tak predivne stvoril. Jeho myšlienky vysoko prevyšujú tie naše cesty (Iz 55,8-9). Aj Jeho múdrosť. Prevyšuje všetko na tejto zemi. Aj z tohto dôvodu je to predivný a neuchopiteľný Boh.  Jeho múdrosť je skrytá pred múdrymi tohto sveta a zjavená nám, Jeho deťom (Mt 11,25-27). Tak to dokazoval Boží Syn  počas svojho verejného účinkovania, počas troch rokov. Má prehľad o všetkom dianí, ako nemá nikto v tomto svete.  Jeho múdrosť je tvorivá a obohacujúca.  Smieme, napriek všetkým ťaživým predpovediam aj pre túto etapu rokom čerpať z nej plným priehrštím. Platí slovo zaľúbenia zo žalmu: „Vyučím ťa a ukážem ti cestu po ktorej kráčať máš, radiť ti chcem a moje oko bude bdieť nad tebou.“ (Ž 32,8)

Mocný Boh

Stal sa dieťaťom, stal sa bezmocným a bezbranným, aby sa Jeho moc dokázala v našej slabosti. Božia moc sa vždy dokonáva v našej slabosti  (2 K 12,10). V mojej slabosti silniem tým mocným Božím zasľúbením, aj skrze povzbudenie od svojho blížneho. Br. biskup Ján Midriak mal takú zásadu, ktorú som pomerne často počul v rôznych obmenách: „Kristus v srdci blížneho je silnejší, ako v tom tvojom vlastnom.“  Je mocný v tebe, ale ešte silnejší v tvojom blížnom, ktorý ťa povzbudzuje a potešuje. Bude ti nablízku aj v tomto roku. Vieme  síce mnohé pravdy,  keď ich však počujeme od nášho blížneho, je to oveľa mocnejšie.. So svojím Bohom a v Jeho sile preskočím i múr.“ (Ž 18,30)

Otec večnosti

Roky, to je len naše počítanie času. Boh je Bohom večnosti, ale vládne aj nad časom. Večnosť je ohromné slovo. Poznáme Otca večnosti, je to náš milujúci Boh, ktorému hovoríme: „ Otče náš..“  Stalo sa tak skrze Pána Ježiša Krista, skrze ktorého sa stal aj naším Otcom. Bude ťa blažiť  predovšetkým Jeho blízkosť (Ž 73,28 ). Vyznávame spolu so žalmistom: „V Tvojej ruke sú moje časy..“!  (Ž 31,15.16) V rýchlo míňajúcom sa čase Jeho mocné slovo je to nad-časové a večné.  Takto to vyznávane na sl. Božích: „Slovo nášho Boha zostáva naveky.“   (Iz 40,8) 

Knieža pokoja

Pán Ježiš Kristus  nám všetkým zanechal testament pokoja slovami: „Svoj pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dáva, nie ako svet dáva, vám ja dávam. Nech sa vám nermúti srdce a nestrachuje.“ (J 14,27) Dcéra Alžbeta, ktorá už päť rokov študuje v Dánsku sa naučila  tieto slová naspamäť, ako účinnú kresťanskú „mantru“  – v tom najlepšom slova zmysle. Vhodnejšie prirovnanie na priblíženie ma v tejto chvíli nenapadá.   To je „aplikácia“ Božieho pokoja, ktorú si môžeme všetci „stiahnuť“ do svojho vlastného srdca.  V ťažkých chvíľach to vždy mocne zaberie. Svet ten svoj pokoj ponúka príliš lacno a len povrchne a určite krátkodobo. Boží pokoj, ktorý prevyšuje každý rozum, bude hájiť naše srdcia aj mysle v Kristu Ježiši aj na našej novej ceste (F 4,7).   

     Dnes sme dostali novoročné pozvanie k stabilite.. Na základe biblického textu už  vieme, ako ho môžeme začať aj v našej rodine.. Napriek tomu všetkému, čo nás obklopuje –  moja duša bude očakávať na Pána.. Tí, ktorí tak robia, dostávajú novú silu, bežia a neumdlievajú,  chodia a neustávajú. (Iz 40,31)