Solventnosť adventu a Vianoc
V advente to aj u vás doma rozvoniava.. Všetko sa chystá na rôzny spôsob. A nechýbajú pri tom žiadne vône. Tento čas by sme mohli nazvať aj prehliadkou tých najrozličnejších vôni. Tie vznikajú zmiešaním tých najrôznejších ingrediencií aj vo vašej kuchyni. Ja vám však ponúkam ešte jednu – tú hádam najdôležitejšiu ingredienciu adventu. Čo to je? No predsa očakávanie. Je to prudko pozitívne a optimistické slovo. Veľmi sa mi páči a je mi veľmi sympatické. V našom slovníku a vo vzájomnej komunikácii je potrebné používať pozitívne slová a formulácie, ktoré majú v sebe „pozitívny náboj.“ Nedávno zosnulý spevák Leonard Cohen povedal pamätnú vetu: „Bojím sa žiť inak, než v očakávaní.“ Aj on očakával. A dočkal sa.. Biblia je plná slov o očakávaní.. Tak napr. v závere 31. žalmu čítame:
„Zmužilí buďte, nech sa upevní srdce všetkých vás, ktorí očakávate na Hospodina.“
Žalm 31
Adventu sme už dávno dali tú nálepku v tom dobrom slova zmysle – je to čas očakávania. Za tie roky sa vôbec nič na tom nezmenilo. Práve naopak! Naše najmä duchovné očakávania zintenzívňujeme každým dňom. A nielen v advente. My kresťania očakávame Pána, ktorý príde na konci vekov. A blíži sa každým dňom. Mnohé naše očakávania sa už naplnili. Aj moje osobné. A vôbec neboli nijak veľkolepé. Mnohí zase na druhej strane majú príliš veľké očakávania, napr. od svojho okolia. V tom je poučný Platónov citát: „Ak nebudeš mnoho očakávať, aj malé veci sa ti budú zdať veľkými.“ Mnohé malé veci dané nám pre dnešok považujeme za veľké, lebo nič na tomto svete nie je samozrejmé. Tu by sa dalo písať o dialektike nášho každodenného očakávania. To by bolo už dosť náročné písanie, aj čítanie. Táto téma sa dá „odľahčiť“ nasledovným príkladom. Pred pár rokmi na začiatku adventu mi prišla sms s prianím „požehnaného solventného času.“ Zamyslel som sa: „asi chyba a preklep.“ Ale stále som nad tým uvažoval. Vysvetlenie prišlo neskôr. Odosielateľ mi to neskôr vysvetlil takto: „Bolo to moje úprimné želanie, ale môj mobil v slovnej zásobe nemal slovo adventný, tak to zmenil na solventný.“ Pointa je skvelá! Good Idea! Sami ani netušíme, akým solventným časom môže byť pre nás advent. Aj v zmysle našich očakávaní – tých krátkodobých, či aj tých eschatologických. Advent ponúka svoju „solventnosť“.. Svoje bohatstvo – nám menej solventným. Využime túto jedinečnú ponuku naplno.. Tak uvažujme spoločne nad touto „solventnosťou“ adventu.. (viac na túto tému „solventnosti“ adventu som písal v decembri 2020)
Túto solventnosť sme často prehliadali. Advent prestal byť pre nás časom očakávania. Stal sa pre nás vždy veľmi hektickým obdobím na konci roka. Ale k našej vlastnej škode. Čo všetko je potrebné vždy stihnúť. Boli sme ako v jednom kolotoči. Možno práve taký drevený adventný máte doma – s vrtuľou na vrchu. Popri adventnom venci krášli váš príbytok a roztočí sa vplyvom zapálených sviec. A ak sa na neho zapozeráte, skoro sa vám zakrúti hlava. Taký advent sme roky prežívali. Ako v jednom kolotoči. Povinnosti v práci, práca potom ešte doma – a v každom novom decembrovom dni stále dookola. Cirkev volala k stíšeniu, očakávaniu, či spomaleniu tempa. Jej hlas nebol vždy, úmerne výzvam vyslyšaný. K našej vlastnej škode.
Až prišiel lockdown a ten nás všetkých zastavil. Ten malý nepatrný, voľným okom vôbec neviditeľný vírus úplne všetko stopol. Spomalenie neraz nestačí. Je potrebná stopka. Dostali sme ju. Tretia vlna pandémie je opätovným volaním nášho Pána: „Ajhľa, stojím pri dverách a klopem.. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on som mnou“. (Zj 3,20) V kolotoči ten Boží hlas veľmi ľahko prehliadneme a prepočujeme. K našej vlastnej škode. Advent nás namiesto kolotoča toho pozýva do kolotanca. A k tomu nachádzame posolstvo v Žalme 87,7: „A budú spievať ako v kolotanci: v Tebe sú všetky moje pramene!“ Solventnosť adventu je v radosti, ktorú nám tento čas prináša. Tá radosť sa akosi vytratila z našich sŕdc zo známych dôvodov. Vráťme sa k nej, bez nej nám bude veľmi ťažko. Radosť z času, ktorý je jedinečný a neopakovateľný. Radosť z očakávania. Radosť z toho, že na konci kalendárneho roku nič lepšie a nikto lepší k nám nemôže prísť, ako sám Ježiš Kristus. Advent je solventný čas. Solventný je aj Ten, ktorý prichádza v jeho vrchole. Aj pre Teba má dostatok všetkého. Ap. Pavel píše:
„V Kristu sú skryté všetky poklady múdrosti a známosti.“
Kol 2,3
Aby si to prijal, musíš sa vo Vianociach nájsť. Otvoriť pre ne svoje srdce. Aj pre Toho, ktorý v nich prichádza. Inak sa radosť do tvojho života nevráti. Je na to ale nejaký návod? Nejaký manuál, ktorý by nám pomohol sa v tom zorientovať? Je to tá pravá cesta? Žijeme v dobre, keď sa úplne všetko spochybňuje. Ľudia vymýšľajú daromnosti, podľa slov toho známeho vianočného 2. žalmu. Dovoľte prirovnanie, ktoré je v labyrinte a spleti názorov a tvrdení u mňa tak obľúbené. V dnešnom svete je to ako na tenise. Skúste si všimnúť takmer komickú situáciu, ako prítomní diváci sledujú tenisovú loptičku. Ako na povel – raz na jednu, raz na druhú stranu. Ja sa na tom viem vždy aj veľmi dobre pobaviť. Je to príklad na odľahčenie, ale aj veľavravný. Jedni tvrdia to, druhí tvrdia zasa ono. Neviete, komu máte veriť. Keď počúvate jedných, takmer im veríte, to platí aj o tých druhých, ak sa započúvate do ich tvrdení a argumentácií. Kde je teda pravda? Niekde uprostred? Je to tá zlatá stredná cesta? Určite nie! Aj Pilát sa ocitol v podobnej situácii – jedni mu tvrdili „to“ a tí iní zase niečo iné. Úplne sa v tom stratil, čo tvrdili Židia a Rimania. Mal v tom vo svojom vnútri zmätok a chaos. V takomto vnútornom nepokoji položil tú známu otázku: „Čo je pravda?“ (J 18,38) A tá Pravda mu bola tak blízko.. Priam na dosah.. A potom zo svojho paláca vyšiel von a pašijný príbeh pokračoval ďalej. Tej Pravde sa vzdialil. Pravda je v posolstve Vianoc a narodení Pána Ježiša Krista. Kristus je cesta i pravda i život. (J 14,6) Keď túto večnú Pravdu spoznáme, odhalí sa nám pravda aj v iných oblastiach. Všetko v našom živote so všetkým súvisí. A to píšem z vlastnej skúsenosti. Táto pravda nám zjaví to, ako nevymýšľať daromnosti. Presvetlí každú kút nášho vnútra a prenikne priam každou našou bunkou. A tá večná, nadčasová „Pravda“ sa nám prihovára aj týmito slovami: „Poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ (J 8,32) A to platí obzvlášť aj v tejto dobe. Tak nech sa stane mocou Ducha Svätého aj pri tebe a tvojich blízkych. Pri nás – pri všetkých..