Uložiť sa v Ježišovi
Počas tohto roku lietal vrtuľník vo Vysokých Tatrách ponad naše hlavy pomerne často. My, tu žijúci vieme, že takmer vždy ide o záchrannú akciu. Niekto v horách potrebuje pomoc. Niekto v horách je v núdzi. Či už zo subjektívnych, či saj o objektívnych dôvodov. Záchranári to v prvej fáze vôbec neriešia. Čo najskôr vyštartujú, aby mohli dotyčnému jednotlivcovi, či skupinke pomôcť. Nedávna štatistika spomínala, že napr. v roku 2020 to bolo 440 zásahov v našich slovenských horách. A mnohé zásahy skončili veľmi tragicky. A pri zvuku vrtuľníka sa vždy modlím za úspešnosť záchrannej akcie..
Tento obraz je výstižný pre opis záchrannej akcie, ktorú do tohto sveta prišiel vykonať Pán Ježiš Kristus. Počas uplynulého cirkevného roka toto slovo znelo na rôzny spôsob – v rôznych obmenách, príhovoroch, kázňach, zamysleniach.. A od nového cirkevného roku začíname opäť a nanovo s touto aktuálnou zvesťou. Advent nám ponúka tému, čo sa všetko udialo pre Jeho narodením. Toto obdobie nás pozýva „oprášiť“ všetky starozmluvné zasľúbenia. Svet, v ktorom žijeme, potrebuje akútnu pomoc. O to viac, že celý svet sa dostal do núdzového stavu a potrebuje záchranu. Súčasnú situáciu mi pripomína scéna z filmuNekonečný príbeh. Lietajúci pes Falco a Sebastien a valiaca sa ničota. Poznáte tú scénu, či obraz. Nie raz sa mi práve táto scéna vybaví v mojej mysli. Práve tieto obrazy filmu sú mi akési najbližšie. Kladieme si otázku – kto nás zachráni z valiacej sa pandemickej ničoty?
A do tohto všetkého zaznieva nám jedinečný biblický verš: J 3,16.
„Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale život večný mal každý, kto verí v Neho.“
Ján 3,16
Tento veršík poznáme už takmer od „narodenia.“ Učili sme sa ho tak skoro spamäti. Je to evanjelium v evanjeliu, alebo evanjelium v kocke. Silný koncentrát Božieho posolstva, čistého evanjelia, ktoré nie je potrebné nijako riediť. Nie je to vôbec ťažká teológia. Boh dal svojho Syna svetu.. Z lásky.. Dal to najcennejšie (svojho Syna), aby nás zachránil od toho najhoršieho (našich hriechov).
Toto slovo Ním vyslovené pochádza z nočného rozhovoru s Nikodémom. Bol to ten najtajomnejší rozhovor, aký sa kedy vôbec odohral. Slovo vyslovené v noci je však potrebné vyniesť na svetlo Božie.. Slovo vyslovené pri olejových lampách je potrebné priam „vykričať“ počas dňa do celého sveta. Každé dieťa je počaté v lone matky v tme, aj preto, že už nikdy nemá žiť v tme! Pán, ktorý je svetlom (J 8,12), všetko pre to už urobil svojím príchodom do nášho sveta a vykonaným dielom. Smieme kráčať vo svetle aj týmto prebiehajúcim adventom, ktorý je špecifickým obdobím svetla práve kvôli krátkym dňom a dlhým večerom. Alois Volkman v básnickej zbierke Znovuzrodenie píše: „Nie aby sme adventom prechádzali, ale aby advent prechádzal nami.“ Svetlo adventu nám svieti, žiari. Svetlo evanjelia o Bohu, ktorý ochotne dáva. On je predovšetkým „ochotným darcom“ o ktorom píše apoštol Pavel (2 K 6,7b). Neváha, nerozmýšľa. Dáva. Napĺňa dávne zasľúbenia. To celkom absolútne najprvšie – „protoevanjelium“ nám znie v tom, že potomok ženy rozmliaždi hadovi hlavu (1 M 3,15).
V skanzene v Rožnove pod Radhoštěm je stará studňa, na ktorej je tento nápis:
„Dávať, dávať, dávať, to je celý môj život.“
Boh dáva svojho Syna z lásky. Aj naše dávanie je prejavom lásky. Božia láska však nie je nijakým spôsobom poznačená egoizmom.. Miluje svet takým spôsobom, akým sa Mu v ňom nikto nevyrovná. Človek tiež miluje svet, ale inak! Egoisticky. Užívajúc si všetko, čo mu svet ponúka. Apoštol Pavel píše svojmu mladému spolupracovníkovi: „Poponáhľaj sa, aby si rýchle prišiel ku mne, lebo Démas ma opustil, zamilujúc si tento svet“ (2 Tim 4,9-10). Aké to je, keď Boh miluje svet a človek! Čo sa stalo s Démasom? Zamiloval si slávu, bohatstvo, rozkoš, pýchu? Ako diametrálne rozdielne sa prejavuje láska Boha a človeka k svetu. Neodídeme aj my, keď ponuka sveta je tak pestrá, zvodná a lákavá? Ešte nemáme celkom vyhraný boj! Božie slovo nám pripomína: „Ten, kto stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol.“ (1 K 10,12)
Tento citát evanjelia v kocke visí na čestnom mieste v našom zborovom dome v Novom Smokovci. Je zarámovaný. Smieš si ho dať do rámu svojho srdca, pretože Boh vo večnosti nechce byť sám. Túži po tom, aby sa mu naplnil Jeho dom.Aj ty máš v ňom svoje miesto. A ešte stále miesta je.. Ide o to, kde budeme tráviť celú večnosť. Nie je to len ohromné slovo. Aj to, čo večnosť ponúka a čo sa v nej odohráva.. Ap. Pavel píše:
„Ani oko nevídalo, ani ucho neslýchalo, ani do srdca človeka nevstúpilo, čo pripravil Boh tým, ktorí Ho milujú.“
1 K 2,9
Max Lucado konštatuje, môj obľúbený americký kresťanský autor na tento biblický veršík napísal celú knihu. Odporúčam ju do vašej pozornosti. Konštatuje, že verš Ján 3,16 je súradnicami nádeje, je to 21-slovná prehliadka nádeje.
Vo svojej knihe s názvom J 3,16 podáva tento pozoruhodný nasledovný príbeh. Prekladatelia Biblie na Nových Hebridách zápasili v tomto verši s prekladom slova veriť. Bol to pomerne vážny problém, keďže toto slovo, ako aj celý jeho význam sú pre Bibliu nenahraditeľné. Jeden z prekladateľov, John G. Paton prišiel na riešenie náhodou na poľovačke s domorodým obyvateľom. Dvaja muži ulovili veľkého jeleňa, zavesili ho na palicu a niesli ho strmým horským chodníkom k Patonovmu domu. Keď sa blížili k verande, obaja zhodili náklad a zvalili sa do záhradných kresiel. Keď tak urobili, domorodec zvolal v jazyku svojho ľudu: „Uff, je dobré sa tu uložiť a oddýchnuť si.“ Paton sa okamžite natiahol za papierom a frázu si zaznamenal. Výsledkom bol nasledujúci preklad: „Boh tak miloval svet, svojho jednorodeného Syna dal, aby každý, kto sa v ňom uloží, nezahynul, ale mal večný život.“ Nie je to úžasná ponuka pre nás uložiť sa v ňom pre túto časnosť, ale aj pre večnosť.. Rád píšem, veľmi ma to napĺňa.. Vždy po pár vetách, aby sa mi náhodou text nestratil, tak stlačím „uložiť“.. A písmenka sú uložené v texte.. Pravidelne klikám na túto malú ikonku.. Ukladám vetu k vete.. Takto „ukladám“ seba samého aj do Božieho milujúceho náručia.
Božia záchranná akcia v Kristu je rozhodne v náš – aj v Tvoj prospech a záchranu pre večnosť. Mnohí sa už dali zachrániť. Mnohí a mnohí sú v procese hľadania a zachrániť sa dajú.. Verím tomu.. Božiu záchrannú akciu v tomto svete rozhodne ani korona neobmedzí. Práve naopak. Obmedzuje nás, ale nie nášho Boha. Výzva, ktorá sa jednoducho nedá odmietnuť aj v tomto adventnom čase – uložiť sa v Ňom. Už teraz – a potom na veky vekov..