Slávnosť vďakyvzdania

Letné prázdniny ubehli veľmi rýchlo. Ani tento rok nebol výnimkou. A prišla opäť škola. Tá beží už druhým mesiacom. Tak rýchlo vlastne ubehne aj celý náš  ľudský život. Ktosi povedal, že s ľudským životom je to ako s básňou, nezáleží na dĺžke, ale na kvalite. Dva mesiace prázdnin vskutku  ubehli veľmi rýchlo. Ako rýchlo sa minulo leto, tak veľmi rýchlo sa míňajú dni našej zemskej púte. Ideálne by bolo naplniť všetky naše letné aj neletné dni kvalitou po každej stránke. Vlastne ide aj o celý náš život. Ide o každý nový deň, do ktorého sa prebudíme. Každý deň smie a aj má dostať šancu, aby sa stal najkrajším dňom nášho života (M.Twain).  S letnými prázdninami takmer identicky skončilo leto. Počas septembra sme sa tešili z neskorého leta. Budeme čakať už len ta to jesenné októbrové,  s prívlastkom „babie.“  Počas leta mi prišiel tento zaujímavý sms pozdrav: „Posielame vám pozdrav z našej rýchlej dovolenky.“ Už aj dovolenka je rýchla. A asi aj pomerne krátka. A určite na kvalitný oddych, po mnohom únavnom pracovnom vypätí aj nepostačujúca. Tá naša rýchla doba 21. storočia akoby ani nepriala kvalitnému odpočinku a dovolenke. A príprava na ňu a balenie?  Potrebujeme toho až tak veľa? Mnohokrát berieme toľko zbytočných vecí.  „Človek nepotrebuje mnoho batožiny, aby sa mohol vydať na cestu života.. Stačí milovať“, skonštatoval  M. Quist. A tá „batožina“ pre život? Na kvalitný život, či kratší, alebo dlhší, rozhodne stačí „batoh lásky.“ Na cestu životom netreba veľa. Stačí naozaj tak málo.. 

Aj napriek všetkým obmedzeniam ďakujeme  za požehnanie leta, mysliac najmä na našu re-kreáciu, teda „znovu-stvorenie.“ Naša vďaka nie je a rozhodne nemôže byť vonkoncom formálna.  Veľmi zaujímavo o tom píše Max Lucado:  „V Písme nie je myšlienka vzdávania vďaky návrhom, či odporúčaním. Je to príkaz, ktorý má rovnakú váhu ako to, že treba „milovať blížneho“, alebo „dávať chudobným“. Viac, ako stokrát, či už v podobe imperatívu alebo pripomienky, nás Biblia nabáda, aby sme boli vďační. Ak množstvo svedčí o dôležitosti, Boh prikladá vďake veľkú dôležitosť.“  Estónci majú skvelé príslovie: „Vďačnosť nestojí nič a predsa je milá aj Bohu, aj ľuďom.“ Neurobíme  z neho aj slovenské? Čo vy na to?

Pozvanie k vďake vôbec nie je vo forme nezáväzného odporúčania. Povinnosťou žida bolo vzdávať vďaku. Tak to čítame napr. na konci 50 žalmu: „Kto vďaku obetuje, ten ma ctí, tomu, kto správnou cestou kráča, ukážem Božiu pomoc.“ Apoštol Pavel nás pozýva tými známymi svojimi slovami: „Za všetko ďakujte..“ (1 Tes 5,18). A aj tých  ďalších viac, ako sto miest nabádajúcich nás k vďake. Je teda na mieste poďakovanie za čas, ktorý sme prežili. Za slnko, aj keď nás aj neraz  potrápilo. O lete máme jednu veľmi zaujímavú pieseň v našom Spevníku:   „Čas náš ako krásne leto, minie, niet ho, zima nájde každého..“ (ES 660)  Zaujímavý text, pôsobivá melódia k slovám.. Možno je a bude spievaná v našich zboroch aj v tomto čase, keď  sa už  naplno zjesenieva.. A po jeseni príde zima. A počas nej budeme spomínať na tropické leto. Aj tento čas mi pripomenul  Antona Srholca.  Ešte počas leta 2015 sa nemohol  zúčastniť festivalu Pohoda, tak všetkým účastníkom poslal odkaz: „Mám čas, aby som spomínal a prehŕňal všetky tie šperky, ktoré som v živote nazbieral do krehkej nádoby, v ktorej nesiem svoj ľudský príbeh. Pozdravujem vás z prostredia, kde mi pomáhajú vylízať sa a predĺžiť príkaz, ktorý som dostal ako rozkaz k odchodu. Bojujú o predĺženie, nateraz úspešne.“ Tento človek celý život trpel od ľudí, no nikdy na nich nezanevrel, ani na okolitý svet. Práve naopak. Venoval sa im od roku 1992, zvlášť bezdomovcom. Jeho vyjadrenie, ktoré poskytol pre jedno médium, je veľavravné. Dá sa považovať za testament jeho života. Povedal: „Človek má myslieť od rána, kde bude večer spať! A ja som sa tak nejako celý život pripravoval. Človek musí dať životu zmysel, aby ho napĺňal každý deň – tvorbou, zmyslom, zápasom o spravodlivejší svet.“ 

Tak sa „zvečerieva“ aj nám všetkým živote. Blíži sa čas odchodu. Slovami Emauských učeníkov: „Pane, zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už nachýlil..“ (Lk 24,29) sa modlia najmä tí skôr narodení. Nemohli by sme si ju osvojiť aj my, trochu mladší? Či aj celkom mladí? Múdry Kazateľ nás pozýva: „Pamätaj na svojho Stvoriteľa v dňoch svojej mladosti, prv ako prídu zlé dni a priblížia sa roky, o ktorých povieš: nemám v nich záľubu.“ (12,1). Inými slovami: na starobu je potrebné sa dobre pripraviť. Leto sa raz skončí aj nám. Ako obetavému  a milujúcemu Srholcovi, ktorému láska k blížnemu priam žiarila z jeho tváre počas celého jeho života.. A leto skončí mnohým ďalším a ďalším. Vlastne nám všetkým.   Existuje však leto, ktoré sa nikdy neskončí. V spomínanej piesni ide o „večnú jar, milosti dar, ktorú Kristus Pán chystá veriacim v Neho.“  Francúzsky spisovateľ, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Albert Camus povedal: „V hĺbke zimy som konečne pochopil, že vo mne spočíva nepremožiteľné leto.“ My dodávame: leto Božej priazne, lásky a milosti v našom Pánovi Ježišovi Kristovi. Pri svojom vystúpení v synagóge v Nazarete citát z Izaiáša: „..Zvestovať vzácny rok Pánov“ (Lk 4,19) vztiahol na seba. V českom preklade to znie ako: „léto milosti Hospodinovy.“ Najkvalitnejšia príprava aj na jeseň života, aj na celú večnosť  je teda v láske a s láskou, ktorá nikdy neprestane (1 K 13,8). Pre ľudský život žiadna iná mena, či platidlo neobstojí. Hodnota našej existencie sa meria len a len láskou. Boh je láska (1 J 4,8). A láska k Láske vedie a aj dovedie. Do večnosti nás nedopraví, ani nám ju nezabezpečí žiadna svetová, ani tá najžiadanejšia mena. Ani euro, ani dolár, či libra.  Chce to ozaj rozhodne viac lásky. Chceme viac megabajtov a gigabajtov, rýchlejší internet, výkonnejšiu ekonomiku. Aj tá najrýchlejšie rastúca čínska, zaznamenala prepad.  A čo tak viac lásky na skvalitnenie života.. O tú sa modlíme aj slovami našich piesní: „Kiež viac Ťa milujem, viac lásky len, daj mi môj Ježiši na každý deň..“ (ES 461). „Viac  smútku nad hriechom, viac sĺz radosti. Viac lásky, čo nežiada hneď odmenu. Viac viery v Ježiša a chuť k modleniu. Viac vďačnosti daj mi a viac skromnosti..“  (ES 496). Židia mali povinnosť ďakovať. A čo my kresťania? Nechýba nám naša úprimná a spontánna kresťanská vďačnosť? V príbehu o uzdravení 10 malomocných (Lk 11,11-19) práve vďaka onoho cudzinca Samaritána spôsobila, že sa ňou stal právoplatným židom. Ostatní deviati sklamali, cudzinec ich „predbehol“ poznajúc, od Koho mu prišla skutočná pomoc. Poznal, že  prichádza vždy zhora (Ž 121). Jeho vďakou bolo uzdravené aj jeho srdce. „Vďaka je istým spôsobom podobná dialýze. Vyplavuje z nášho systému sebaľútosť.“ (M. Lucado).

Na začiatku nového školského roku sme  vyprosili od Pána Jeho hojné požehnanie pre nové pracovné obdobie.  Po čase leta prichádzajú nové povinnosti. Letný režim vystriedal ten školský. Ten prechod nie je vždy najľahší.  Dni sa už viditeľne skracujú. Pred koronou  to bola   ešte aj „hudobná jeseň“ s bohatým programom rôznych koncertov. Spomíname na to, ako sme si ich  nenechali ujsť.  Aj doma máme možnosť počúvať napr. Vivaldiho – Štyri ročné obdobia. Odporúčam jeseň (Autumn). Hneď prvé tóny vás skvele naladia. Wendel Holmes, americký spisovateľ a lekár nám všetkým odporúča:     „Dvakrát alebo raz do týždňa sa okúp v hudbe  a zistíš, že pre dušu je to isté, ako je pre telo kúpeľ vo vode.“ Jeseň so svojou nostalgiou a padajúcim lístím a jeho šuchotom pod našimi nohami nás nástojčivo aj k tomu  pozýva. Dopriať nielen telu, ale aj nášmu srdcu to všetko, čo potrebuje celý náš človek.  Môj obľúbený kazateľ John Eldredge hovorí: „Spôsob, akým sa staráme o svoje srdce, je najdôležitejšia vec na svete.“  Urob niečo tip-top pre  svoje srdce. A čo k tomu hovorí Božie slovo? List Židom nám v tej poslednej kapitole napomenutí odporúča: „Lebo je výborné, keď sa srdce posilňuje milosťou.“ (13,8a)

Jeseň je časom turistiky. Vzduch je svieži, teploty klesli, hory a skaly už nie sú tak rozpálené, ako tomu bolo počas leta. Hory sú viditeľnejšie a „na dotyk“ tak blízke. Hory testujú kondíciu pre našu jesennú turistickú sezónu, ktorá začala. A skaly okolo nás  nie sú iba obyčajné kamene. Ide tu rozhodne o niečo viac.  Veľmi pozoruhodným spôsobom to ospieval Andrej Sládkovič v Maríne. Aspoň malá ukážka: „Beda tomu, kto v mori vidí iba vodu, kto nepočuje nemú prírodu, kto vidí v skalách iba kamene.“  Ľudovít Štúr Marínou nebol príliš nadšený, lebo nebola vraj dostatočne vlasteneckou. Sládkovič totiž ako prvý v literatúre ospieval mladosť, lásku a krásu. A v tom čase sa to akosi „nenosilo.“ Tieto slová ma priam nadchli –  more je rozhodne viac, ako voda. A oceán je viac, ako more. O našich najmenších veľhorách sveta to tiež platí – tatranské skaly sú viac, ako kamene.  Tak, ako hudba nie sú iba tóny. Je to nepomerne niečo oveľa viac. Manželstvo je viac, ako potvrdenie na papieri. Slová sú viac, ako písmenká. Objatie je viac, než len dotyk a hmat. A môžeme pokračovať ďalej. Skúste. V každom našom novom dni, aj tom jesennom môžete vymyslieť niečo vlastné a nové.. Už od rána myslíme na to, kde večer budeme spať.. Dajme šancu každému novému dňu..  „Každý deň je vlastne malým životom“, vyslovil nemecký filozof  A. Schopenauer. Každý deň nám dáva k dispozícii 24 hodín, ktoré je hodno naplniť kvalitou a využiť kapacitu času aj na prácu, ale aj na kvalitný oddych a odpočinok. A na večer môže byť vhodná táto myšlienka: „ Majte odvahu pre veľké bolesti, trpezlivosť pre tie najmenšie. A keď pracne vykonávate svoju každodennú úlohu, choďte spať v pokoji. Boh je hore.“ (V. Hugo).  Náš život naozaj veľmi rýchlo plynie. A. de Saint-Exupéry nám všetkým odkazuje: „Nepresnívajte svoj život, ale prežite svoje sny.“