Oktoberfest II.

  Ďakovná slávnosť nás nanovo pozýva ku vďakyvzdaniu. Vďačnosti je stále málo. Po uzdravení 10 malomocných (Lk 17, 11-19) poďakoval iba jeden! Veľa nevďačnosti je všade navôkol nás, cirkev nevynímajúc. Podľa kráľa Dávida nevďačnosť začína zabúdaním (Žalm 103,2). Vďačnosť je ale  známkou plnosti života. Naša vďačnosť voči nášmu Stvoriteľovi môže mať v našich zboroch rôzne podoby. Nielen vo výzdobe chrámov k tejto slávnosti. Motivuje nás to aj k môjmu a nášmu vďačnému pravidelnému dávaniu.  „Dávať, dávať, dávať. To je celý môj život“ – takýto nápis je na starej studni v Rožnove pod Radhoštěm.  Pre mňa je mocným symbolom Božieho dávania a požehnania. Boh je ako nevyčerpateľná studňa. Tak v piesni 343 spievame: Chvála, chvála, chvála Ti, Darca v daroch bohatý.“ Na to dávanie „na tretiu“ je naše trojnásobné poďakovanie. A nielen v deň vďakyvzdania. „Ďakujem, je refrén, ktorý sa vkladá medzi slohy dňa.“ (Henry Tenner). Boh nám podáva plnú času požehnania, preto oslaďme ju vrchovatou lyžičkou našej úprimne  vďaky. Apoštol Pavel nás pozýva, aby sme „za všetko ďakovali.“ (1 Tes 5,18). František z Assisi mal žiaka, ktorému v jeho kresťanstve niečo zásadné chýbalo. A tak ho zaviedol k slepému žobrákovi. A opýtal sa ho: „Miloval by si človeka, ktorý by ti vrátil zrak? A on odpovedal: „či by som ho miloval? Na celý život by som sa mu stal otrokom!“ „Vidíš“, povedal mu František, – „tebe dal Pán Boh všetky zdravé zmysly a mnoho iných darov! Čo mu dáš Ty?“ My môžeme  dať iba naše hriechy. Tých máme vždy dosť. Prichádzame s prázdnymi dlaňami, ale s úprimným vyznaním hriechov (ES 474,3).  Poďakovanie za úrody s Večerou Pánovou je veľmi dobrou kombináciou. Je v nej obraz hostiny, keď niečo od nás odníma a zároveň nám ponúka a dáva. Keď Pán Boh niečo dáva, až k ústam nám to priam podáva. 

     Sviatok nášho vďakyvzdania poukazuje na naše veľmi úzke prepojenie s pôdou. Dnes  sa ňou priam plytvá na priemyselné parky. Nezabolí aj vás to, keď vidíme, ako sa ornica sťahuje a budúci stavebný pozemok sa prekrýva umelými fóliami?! Múdrosť národa by sa mala rozhodne aj inak prejaviť. A tak dovážame zemiaky z Poľska, cesnak až z ďalej Číny a ryby z Aljašky. V západnej Európe sa polovica potravín vyhadzuje do košov. Každý 7-my človek hladuje. Tisícky ľudí zomierajú od hladu. Za tie vyhodené potraviny, podľa štatistík, by bolo možné až 3x nasýtiť hladujúcich. Máme až nadbytok všetkého. Vyhadzujeme do kontajnerov a potom nás medvede „obťažujú“. To sme ale my pre nich zriadili veľmi pohodlnú a dostupnú „cukráreň.“  Aj keď je pravdou aj to, že práve v tomto roku medvede začali strápiť celé Slovensko. Nielen kvôli vojnovým konfliktom sa z ľudí stávajú utečenci. Tak sa deje dnes už aj kvôli globálnemu  otepľovaniu. Z tohto dôvodu  nebudú nimi raz aj naši potomkovia, deti a vnúčatá?! Nie sú to žiadne katastrofické scenáre. Ide aj o vážnosť dnešnej situácie, v ktorej potrebujeme povzbudenie.  Corrie ten Bomm, ktorá prežila holokaust  nám všetkým odkazuje: „Nikdy sa nebojte dôverovať budúcnosti, ktorú nepoznáte , s Bohom, ktorého poznáte.“ 

     V posledný októbrový deň je tu opäť Pamiatka reformácie. V ten deň sa to všetko začalo. Začiatok celkom iného festivalu v Nemecku!  Obnova cirkvi a návrat k pravde evanjelia je festivalom radosti. Vieme o tom, ako tá iskra nadšenia potom veľmi rýchlo  preletela do celého sveta. Veľmi rýchlo sa to dostalo aj na  Slovensko, aj k nám na Spiš vďaka študentom tam študujúcim. Festival pravdy, aj  zápasu o jej pravé poznanie  v trvaní už  viac, ako 500 rokov.  Pápež František, ktorý v septembri 2021 bol na Slovensku – sa veľmi aktívne stavia za Martina Luthera. A možno budeme aj jeho ďalším postojom šokovaní!  Vo Wittenbergu v októbri 1517 bola naštartovaná  obnova cirkvi, samotnou cirkvou odmietnutá.. Je to nepomerne viac, ako bavorský Octoberfest s hektolitrami obľúbeného moku.. Na pivnom festivale sa jeho cena  vyšplhá aj nad 10 Eur. Tu sa ponúka niečo oveľa viac. Pravda slova v neriedenom stave.  „Čapuje sa zadarmo“, milosť Božia skrze Pána Ježiša Krista (1 K 1,4) tečie mocným prúdom a potokom.  Ponúka sa zdarma. Zadarmo sme boli vykúpení. Lebo takto vraví Hospodin: „Zadarmo ste boli predaní a bez peňazí budete vykúpení.“  (Iz 52,3) Len mať smäd po pravde slova nášho vykúpenia. Nielen ten fyzický po vode, či po tom veľmi obľúbenom moku aj u nás.  Brat farár Ján Grešo v jednej kázni pripomenul: „Bez pocitu smädu by síce existovala objektívna potreba vody, ale my by sme o tom nevedeli a nič by sme v tomto smere nerobili. To by viedlo k smrti. Pocit smädu je dômyselné opatrenie Stvoriteľa, ktorým sa zaisťuje fungovanie, zachovanie, prežitie nášho telesného organizmu. Pri pocite smädu by sme si aspoň občas mali s úctou a uznaním pomyslieť na to, že Stvoriteľ život nielen stvoril, ale sa aj mnohostranným spôsobom postaral o jeho fungovanie.“ Tieto slová nás vedú aj k vďačnosti, že náš Stvoriteľ nás takto predivne stvoril. Vieme však aj to, že receptory smädu napr. u starších ľudí zlyhávajú a končia na záchranke. Ďakujeme, že receptory smädu sú tu aj po Bohu u ľudí každej vekovej kategórie. Zaujala ma jedna myšlienka: „V každom človeku je medzera.. Buď ju vyplní Boh, alebo chémia.“  A hneď nás napadne, že tou chémiou sú drogy..

      A opäť je to Izaiáš, ktorý píše (55,1): „Ó, všetci smädní, poďte k vode! Poďte i vy, ktorí nemáte peňazí! Kupujte zbožie, jedzte, poďte, kupujte bez peňazí, bez platenia víno a mlieko.“  Značka: gratis! Zdarma! Už si nič nemusíte kupovať, rozhodne žiadne odpustky! Všetko je zdarma. Reformácia to veľmi výrazne  podčiarkla! Len mať smäd.. Môžeš si dať „načapovať“. A ďalej – dychtiť a lačnieť aj po spravodlivosti (Mt 5,6). To je jediná podmienka. Ak žízniš, tak to všetko máš vo svojom duchovnom domove cirkvi. Nemusíš ísť kdesi ďalej a hľadať niečo „živšie.“  Máš to doma! Ty ten život máš vniesť do spoločenstva zboru a cirkvi. Ak máš v sebe Božiu iskru, určite preskočí na človeka v Tvojom okolí. Ty si tak dôležitý. Ako kvapka v mori, tak ty jednotlivec v Božom ľude. 

      Myslíme s vďakou na všetky naše októbrové slávnosti. Za tie roky sme si však zvykli   na tie naše evanjelické obrady a ceremónie. Tie nás ale nespasia. Nemáte aj vy takú skúsenosť, že túžba a smäd sa kdesi vytratili? Tie sú ale  rozhodujúce! To je hnací motor kresťana! Často sa stretávam s tým, že v cirkvi  nemáme túžbu nič akosi meniť  v našom zabehnutom aj kresťanskom spôsobe života. Nevytratil sa smäd ten duchovný? Ten fyzický pociťujeme vďaka vnútorným, v našom tele Stvoriteľom „zabudovaným“ receptorom. A ten duchovný? Oslavy 500. výročia reformácie sú dávno za nami? Ako sme to všetko oslávili? Neboli  to opäť „len  slávnostné obrady a ceremónie?“  Bez vnútorného smädu?  Či?  Pohneme sa trochu aj ďalej v cirkvi? Smäd je tu určujúci! Môj, aj Tvoj! Smäd ženy Samaritánky je v tomto smere  neprehliadnuteľný: „Pane, daj mi tej vody, aby som nežíznila a neprichádzala sem načierať.“ (J 4,15)