Ovocie Ducha III.

Krotkosť.

Znamená miernosť, ale aj tichosť. Pán Ježiš v kázni na hore vyslovil, že blahoslavení sú krotkí, lebo dedičmi zeme budú (Mt 5,5). Tu by nám oči, ale  najmä srdce malo zaiskriť, že budeme dediť. Dedičstvo vie vždy mobilizovať! Ku krotkosti a tichosti nás pozýva  Pán svojím mlčaním napr. pred Herodesom (Mt 23,9). Neberie celú vec do svojich rúk, vie, že je to Hospodinov boj. Nepresadzuje svoju vôľu v danej chvíli, ako napr. Dávid, ktorý má možnosť 2x sa pomstiť Saulovi (1 S 24,3-7 a 26,7-12). Svojou miernosťou a krotkosťou nesiahne na život pomazaného Hospodinovho, keď ho k tomu navádzajú, ale konštatuje: „Sám Hospodin ho zasiahne, keď príde jeho deň..“ Uvažujme, ako by to dopadlo, keby Dávid už vtedy neniesol ovocie Ducha? Bolo by určite  o jednu vraždu v Biblii viac. Jedinečným príkladom je Jozef, ktorý svojim bratom veľkoryso odpúšťa (1 M 50,20). A ako by to dopadlo, keby bol mal Jozef inú povahu a svojim bratom by to bol všetko vrátil aj s úrokami ?!  Pán Ježiš Kristus ako Učiteľ všetkých učiteľov nás pozýva slovami: „Poďte ku mne všetci.. Učte sa odo mňa, lebo som krotký a pokorný v srdci.“ (Mt 11,29-30).  V dobe povýšenectva by prospelo nám všetkým viac biblickej krotkosti. A to nie je prejav slabosti, ale silnej osobnosti, osobnosti Ducha, ktorá nesie Jeho ovocie.

Zdržanlivosť.

Aj keď ho Pavel uvádza na poslednom mieste, určite nejde o najnepatrnejšie ovocie Ducha.  Určite  by mohlo byť  aj prvé, pretože zohráva veľmi dôležitú úlohu pri „dozrievaní“ ostatného ovocia Ducha svätého. Je vlastne tmelom, ktorý drží pokope všetky ostatné vlastnosti. Je to sebaovládanie, ktoré niektorí nazývajú „disciplinovaná milosť.“ Klasický príkladom je už skôr spomínaný Jozef. Zradený vlastnou rodinou, predaný do otroctva, mal dobrý dôvod pochybovať o Božej láske. On to však neurobil.  Nepodľahol pokušeniu (1 M 39,20), ako Samson. Jeho príbeh (Sud 13-16) je v mnohom poučný v tom, že človek s toľkými darmi a zasľúbeniami sa tak ľahko nechal zviesť zo správnej cesty. Aj on, ako aj Jozef, mal v nebezpečných situáciách rovnaký zdroj sily. Aký protiklad k Jozefovmu príbehu. Pavel v poslednej kapitole listu Galatským, len pár veršov po ovocí Ducha napísal: „Čo človek rozsieva, to bude aj žať. Pretože kto rozsieva svojmu telu, z tela bude žať skazu, kto rozsieva Duchu, z Ducha bude žať večný život.“ (6,7.8)  Aj taký veľký kresťan, ako Pavel musel zápasiť sám so sebou, s hriechom a telom (1 K 9,24-27). Bojovať musíme v sebadisciplíne aj my. V tom boji nie sme však sami. Povzbudením je pre nás Pavlova výzva: „Bojuj dobrý boj viery..“ (1 Tim 6,12). A v 2 Tim 3,3 Pavel píše, že kresťania v posledných časoch budú nezdržanliví a divokí.. O to viac potrebujeme Ducha, aby sa to slovo nenaplnilo pri kresťanoch v našom pokolení.

Záver.

Apoštol Pavel spomína aj ovocie svetla (Ef 5,9). Je hodno pripomenúť, že neexistuje jeden oficiálny zoznam, kde je vymenované kompletne ovocie Ducha. V liste Galatským vymenoval práve tých deväť z dôvodu jeho pastoračného poznania konkrétnych potrieb zboru, ktorému písal a ktorý mu ležal na srdci. Je ale ešte mnoho aj iných  odtieňov kresťanského charakteru.   Naše zameranie bolo práve na list Galatským, v ktorom nachádzame najdlhší výpočet  ovocia Ducha. Ten list končí slovami: „Lebo ani na obriezke ani na neobriezke nezáleží, ale na novom stvorení.“ (6,15)  Nezáleží na adiafórach, podstatné je nové stvorenie. Kto je v Kristu, je nové stvorenie (2 K 5,17). Brat farár Grešo tak vedel úžasne na túto tému hovoriť a kázať. Nie náhodou sa práve tieto slová dostali na jeho parte v roku 2013. Ovocie Ducha je prejavom nového stvorenia, ktoré je naplnené Božím Duchom. Pán Ježiš vniesol do tohto starého sveta nové bytie. Moc Jeho Ducha Svätého môže staré odstrániť a priniesť nové.  Pavel má tak veľa myšlienok na túto tému. Kresťania sú dôkazom, akú silu má moc Ducha. Prosme o Jeho zmocnenie k účinnému kresťanskému životu.. Je ľahké odísť tam, kde je na prvý pohľad „viac“ Ducha. Veľmi ťažko mi bolo, keď mi môj veľmi šikovný konfirmand napísal list „na rozlúčku“, že odchádza inde – tam, „kde to tak žije!“ A práve včera ma určite nepotešila správa, že manželia spod Tatier, ev.a.v. odchádzajú tiež „inde“  a budú mať „druhý“ krst.  Tak veľmi potrebujeme Ducha! My, hoci sme zlí, vieme dať dobré dary svojim dietkam, o čo  skôr dá Otec nebeský Ducha Svätého tým, ktorí ho prosia.“ (Lk 11,13). Jedinou Bibliou, ktorú svet číta, sú životy kresťanov. Čo v nich nájde svet? Čo zvláštneho robíme? Keď pozdravujeme iba tých, ktorá nás pozdravujú. Vy buďte teda dokonalí. Dokonalí v láske, mocou Ducha (Mt 5,47-48). Všetci bez rozdielu sme pozvaní k vyššiemu „levelu“. Nemusíme byť v „suteréne“, teda dole, ale na tých najvyšších poschodiach. Nesením zrelého ovocia Ducha.. Môj obľúbený autor Max Lucado píše: „Držte sa Krista. Ovocie prinesieme  vtedy, keď svoj zrak uprieme na Boha.“ Najlepším možným záverom je tu opäť slovo ap. Pavla: „Aby ste chodili, hodní Pána, na Jeho úplnú ľúbosť, prinášajúc ovocie v každom dobrom skutku, rastúc v známosti Božej.“ (Kol 1,10).