Heslo roka 2021 – „Buďte milosrdní..“

  Heslo roku 2021 nás pozýva k milosrdenstvu. Nie však  ku hocijakému, ale k Božiemu. Počuli sme ho v ostatnú – 4.nedelu po sv. Trojici.  Tvorí vlastne prvý verš starocirkevného evanjelia, určeného práve na túto nedeľu (Lk 6,36-42). V druhom roku pandémie je to pozvanie a výzva nanajvýš aktuálna.  Opakuje sa to pravidelne, ako nám tie heslá „zapadajú“  do jednotlivých rokov. Ako aj to minuloročné, v prvom roku korony, mnohých otázok a hlavne nedôvery: „Verím! Pomôž mojej nevere.“ (Mk 9,24) V spojitosti s tým tohtoročným si možno hneď  vzdychneme  a skonštatujeme, aké je to veľmi ťažké. Alebo:  to určite nedáme! Nie je táto  „latka“   nastavená pomerne vysoko? Určite nie!  Je to síce biblický „štandard“, ktorý sa ale v praxi realizuje pomerne ťažko. Úprimnosť nadovšetko! Mnohí to milosrdenstvo  budú potrebovať v tých najrozličnejších situáciách života. A my rozhodne nebudeme výnimkou.  Príležitostí na preukázanie bude v tomto roku neúrekom. Napr. aj pri nemocničnom lôžku. Tak sa deje vlastne v každom novom dni nášho života.  Ideál je vznešený, ale realizácia už ťažšia..  Nepodlezieme ju? Nezjednodušíme si to? Neurobíme nejakú „skratku“, tak nami obľúbenú v zmysle obídenia tohto slova a aj hesla? Nepodľahneme tlaku doby a tým, ktorí  majú tvrdé srdce?  Takých je stále dosť. Milosrdenstvo je pre mnohých  už iba archaizmus, dnešný svet vyznáva iné hodnoty. Ak by sa priblížil ale k tým biblickým, svet by bol naozaj o niečo krajší a ľudia v ňom omnoho šťastnejší! 

     Vzorom milosrdenstva, lásky a súcitu je Boh v Ježišovi Kristovi. On je milosrdný Samaritán. Tak sa nám predstavil  v podobenstve o milosrdnom Samaritánovi (Lk 10, 25-37). Teraz nie je priestor na jeho výklad. Stačí pripomenúť, že aj tam sa „obchádzal“ biblický štandard tej doby až na dvakrát, až prišiel na scénu milosrdný Samaritán.  Ale snáď malá poznámka o jednom profesorovi, ktorý svojím študentom dal za úlohu vypracovať úvahu nad týmto podobenstvom. Pred dvere posluchárne však zámerne  „umiestnil“ človeka, ktorý potreboval pomoc. Detaily skutočného reálneho príbehu si už celkom do detailov nepamätám, nakoľko tento príbeh som čítal už dosť dávno. Jeho noví a „čerství“ študenti boli jeho úlohou a zadaním veľmi  nadšení, známy príbeh ich nadchol a  tak sa rýchlo rozbehli za naplnením úlohy. Až natoľko, že človeka „odkázaného na ich pomoc “ si  vôbec nikto nevšimol. To je novodobá podoba tohto príbehu. Akú má rôznu podobu tento príbeh aj v 21. storočí. Koľkokrát sme si nechtiac  nevšimli, niekedy sme aj  zámerne  nechceli vidieť núdzu.  V tej chvíli, keď vidíme biedny stav človeka a odvrátime pohľad a obídeme ho, zlyhávame v našom milosrdenstve na celej čiare.  Stalo sa tak už neraz.  A aj sa tak stane, lebo hriech robí svoje aj vo vzťahu k nášmu blížnemu! A predsa! Latka je nastavená pomerne vysoko? Rozhodne nie, je to biblický štandard v zmysle Božieho slova, v ktorom  čítame: „Napodobňujte Boha  teda a žite v láske, ako aj Kristus miloval Vás  a seba samého vydal za nás ako dar a obeť Bohu príjemnej vône.“  (Ef 5,1-2) Napodobňovať Pána Boha je vždy také lákavé, ale v láske už menej príťažlivé. 

   Hneď zo začiatku Matúšovho evanjelia čítame v Blahoslavenstvách vetu, ktorú dobre poznáme: „Blahoslavení milosrdní, lebo oni milosrdenstva dôjdu.“ (Mt 5,7)  Odznela v kázni na hore, kde Pán Ježiš Kristus  podáva novú koncepciu šťastia.  Grécke slovo „makarioi“  sa prekladá ako blahoslavený, ale aj ako šťastný. Boží Syn ponúka svoju novú koncepciu šťastia, odlišnú od tej, ktorú ponúka tento svet.  Preukáž milosrdenstvo, vráti sa ti to. Aj s úrokmi. „ Čo človek rozsieva, to bude aj žať“ (G 6,7) napísal ap. Pavel určite aj z vlastnej skúsenosti.  V našom zbore máme sestru Lenku, ktorá vyrába k zborovým príležitostiam rôzne kartičky pre členov, aj pre vás, milí naši hostia vo V. Tatrách.  Pred Vianocami niesla na faru v Novom Smokovci vianočné pozornosti pre členov nášho CZ. V rukách mala väčšiu krabicu, tak sa stalo, že v električke zabudla ruksak. Mala v ňom doklady a peňaženku s vyššou hotovosťou na vianočné darčeky pre blízkych. Na fare už  zazvonila dosť nešťastná, čo sa jej stalo. Ruksak zostal v električke! Keď sa mi hneď nepodarilo telefonicky skontaktovať  so železničnou  stanicou v Starom Smokovci, tak vravím Lenke: „ Ideme na stanicu!“ Veď je to na iba na skok od našej fary.  Upokojoval som ju celý čas:  „Nebojte sa,  všetko dobre dopadne. Pán Boh sa postará.. Ako vždy.. “ Keď sme  tam  prišli,  hneď sme hlásili stratu osobných vecí v ruksaku. A výpravkyňa ukázala rukou na daný ruksak, ktorý tam už z električky niekto  pred malou chvíľou odovzdal  a opýtala sa:  „Je  to tento?“  To bolo prekvapenie a potešenie. A výdych!   A tá radosť v srdci!  Niekto bol v danej chvíli milosrdný a vedel si predstaviť, že by sa to mohlo stať práve jemu! A aj preto ho vrátil, aspoň tak sa domnievam a uvažujem.  Lenka mi potom povedala, že takto pred časom odovzdala telefón, ktorý našla v električke. Takže sa jej to „vrátilo!“ Duchovné zákony v priamom prenose. Milá skúsenosť priam online, ako to jedinečne funguje. Byť milosrdným sa veru byť oplatí. Sami nevieme, kedy ho my sami budeme potrebovať.  Vypočítavosť v tomto smere by nemala byť  prioritná! Mať súcit a empatiu s človekom, ktorému sa niečo také stane. A stane sa aj oveľa horšie..  Ak by sme to vedeli takto pretaviť hneď do osobnej skúsenosti, tak straty a nálezy sú plné jedinečných exponátov!

     „Ako vyvolení Boží svätí, milovaní oblečte teda srdečné milosrdenstvo,  dobrotivosť, pokoru, krotkosť, trpezlivosť.“ (Kol 3,12). Ako duchovnú výzbroj ap. Pavel odporúča obliecť aj srdečné milosrdenstvo. Ono sa tak s našou vyvolenosťou nedeje úplne automaticky a samozrejme. Je to ako s  odevom, oblečením,  ktoré potrebujeme  dávať  na seba každý nový deň. Ako šaty, ktoré si obliekame na deň a pyžamo ma noc. Tak tento „Boží oblek“  milosrdenstva je na celý deň, do každého počasia. Frak, či róba to nie je, ide  naozaj o všedné oblečenie. Byť milosrdným stále.. Vyžaduje to ale mnoho trpezlivosti. Po latinsky je to patientia. Z tohto slova je odvodené naše slovenské slovo pacient, to znamená ten, čo je „trpezlivec“.. Nemáme jej nazvyš, konštatujeme. Strácame ju. V týchto ťažkých časoch o to viac. Už dlho to všetko trvá. A dokedy ešte? Už takmer rok. Trpezlivosť napr. potrebuje ten, čo investuje. Trpezlivosť potrebuje výskumník, potrebuje ju pacient na lôžku, pretože ide neraz len a len o malé pokroky pri liečbe. My všetci sme „pacienti“  v tomto pandemicky chorom svete a strácame trpezlivosť s tým všetkým. Otočme to takto:  koľko jej už nám prejavil Boh!?  Ako ten záhradník v podobenstve o neplodnom figovníku (Lk 13,6-9). Čítame v ňom: „Pane, ponechaj ho ešte rok, až ho okopem a pohnojím , či by azda potom nepriniesol ovocie. Ak nie vytneš ho.“ Nová šanca, potom – možno.  Krásnu vetu napísal ap. Pavel : „Nech vám Pán vedie srdce k láske Božej a k trpezlivosti Kristovej. (2 Tes 3,5) K láske a k trpezlivosti. K jednému, aj k druhému. K láske – ku milosrdenstvu, ak k trpezlivosti – k vytrvalosti. Ako „pacienti“  robíme neraz malé pokroky, ale aj tie sa počítajú. Na všetkom záleží. V tejto pandémii mi tieto slová akosi viac udreli do očí, ale aj do srdca. Je dobré vracať sa aj k známym veršom, nevieme, ako nás oslovia svojou  novou aktuálnosťou. V tej dobe, ktorú momentálne prežívame.  To je jedinečné duchovné poznanie, v ktorom sa nanovo vždy utvrdzujeme, že Pán vedie každé ľudské srdce. Kristus mal toľko trpezlivosti s človekom, má s  nami aj dnes. Ak sme teda „netrpezlivci“, potrebuje  duchovnú vakcínu  na trpezlivosť. Tak nech sú to aj tieto slová ap. Pavla, ktorými sa odvoláva : „Prosím vás.. pre milosrdenstvo Božie..“ (R 12,1)

      K preukazovaniu milosrdenstva je potrebné, aby ste prežívali v sebe tzv. „svätý  nepokoj.“  Dlh lásky voči svojmu okoliu. Zmocní sa vás neraz, keď mi rozumiete aj medzi riadkami. Všetkým sme navôkol dlžní. To je ten jeden jediný  možný dlh –  dlh lásky.  „Nikomu nič nedlhujte len to, aby ste sa milovali“, píše ap. Pavel  (R 13,8).  Joe Biden v inauguračnej reči ako nový americký prezident sa  odvolal aj na Augustína, ktorý povedal, či napísal: „ Miera lásky je milovať bez miery.“  Dnes sa tak často stávame  svedkami toho, ako sa nehmotné kultúrne dedičstvo zapisuje do archívov UNESCO. Viera v Pána Boha  a  srdečné milosrdenstvo v praxi môže byť takto nezmazateľne zapísané v srdci. Nie ako „dedičstvo po predkoch“  ale naše dnešné a slobodné rozhodnutie mocou Ducha Svätého. „Tak choď a rob podobne“, čítame v závere podobenstva o milosrdnom Samaritánovi.  „ Skutočná zbožnosť je o láske, ktorá nepozná hranice.“ (D.Pastirčák)