Keď sa nám zrútil svet
Pod týmto názvom vyšla útla brožúrka po tatranskej pamätnej víchrici – 19. 11. 2004. Všetky spomienky razom ožili aj pri nedávnom 16-stom výročí tejto udalosti. Všetky tie novinové titulky, tak napr.: „Vysoké Tatry zažili storočnú katastrofu“.. alebo „Apokalypsa poškodila Tatry na desaťročia“ či „Víchrica zmenila Tatry na mesačnú krajinu“ a mnohé ďalšie. Odvtedy uplynulo už zopár rokov. Vysoké Tatry stále stoja, ako to často konštatujem, podobu však zmenil tatranský les, ktorý je v jeseni oveľa pestrejší. Na ten deň si presne pamätám, ako si mnohí stále pamätajú napr. na deň sovietskej invázie z 20. augusta 1968. Vy starší si presne pamätáte, kde ste boli, čo ste práve robili a kde vás táto udalosť zastihla. Tak aj ja mám natrvalo uložený na mojej „pamäťovej diskete“ priebeh celého dňa. Pri nie tak dávnom výročí sa niekoľkí členovia nášho ECAV cirkevného zboru vo V. Tatrách podelili so mnou o to, kde práve boli, kde ich víchrica zastihla a čo práve robili. Natrvalo uložené, pretože išlo naozaj o výnimočnú udalosť. Donedávna sme si isté udalosti nevedeli ani predstaviť, pokiaľ sme ich sami neprežili. Osobná skúsenosť je nadovšetko. Nie je to len víchrica, ale aj zemetrasenie, ktoré prišlo ešte v tom istom roku aj do Tatier. Prežili sme požiar v Tatrách, aj dokonca menšiu povodeň pri prietrži mračien! Takmer nepredstaviteľné – v horách a povodeň? Áno, aj to bolo pri našom Zborovom dome v Novom Smokovci. Veľa udalosti doteraz nám známych iba z televíznej obrazovky sa k nám veľmi priblížilo. Až priam na dosah a dosť „natesno“ . A naposledy aj pandémia Covid-19. V Biblii čítame (Mt 24) o znameniach času na konci vekov – napr. aj o zemetrasení a iných sprievodných udalostiach. Spomína sa tam napr. aj mor. Epidémiu naša generácia ešte nezažila. Máme už aj v tom osobnú skúsenosť. Veľa sa publikuje, veľa aj málo známeho, aj o tom ako sa napr. reformátor M.Luther postavil veľmi zodpovedne k morovej epidémii, s ktorou mal osobnú skúsenosť (CL 9-10/2020). Ľuďom sa mnohokrát v minulosti zrútil svet udalosťami, ktoré ich zastihli a našli nepripravených.. Ani my už nie sme žiadnou výnimkou.
Keď sa nám zrútil svet.. Opäť som túto brožúrku vytiahol, trochu oprášil a začítal som sa v nej.. Je v nej veľmi cenné posolstvo. Škoda, mohol som už aj skôr – ešte pri 1. vlne pandémie.. Už vtedy sa starý svet rúcal. Koľko vzácnych kníh máte v knižnici.. Siahnite po nich, nech neležia ladom. Mal som ju v rukách určite aj pred pár rokmi. Vtedy, pred 16-stimi rokmi sa nám celkom po víchrici zrútil svet. Tatry, aj keď zostali stáť, predsa stratili svoju vtedajšiu podobu. Už to nebude nikdy také, ako predtým.. V tomto roku sa nám opäť a nanovo zrútil svet. Prišlo to, čo nikto nečakal, aj keď sme už veľmi dlho žili bez obmedzení a využívali sme možnosti vtedajšieho sveta. Po prvej vlne prišla tá druhá.. A čo tretia? Niekde už, žiaľ prebieha.. Ľudia sa búria, pretože „starý svet“ celkom padol. Vo vianočnom 2. žalme počujeme formou otázky: „Prečo sa búria národy a ľudia vymýšľajú daromnosti?“ Mnohí sú pod vplyvom konšpiračných teórii, ktoré sprevádzali vlastne takmer každú epidémiu. V stredoveku napr. pri epidémii malomocestva bola teória, že boli za tým židia, ktorí vraj podplatili malomocných, aby zničili kresťanov. Za roľníckym povstaním na východnom Slovensku z roku 1831 bol mor a tiež teória, že pri dezinfekcii studní chlórom bola snaha otráviť ľudí. Na počesť tých, ktorí zomreli stojí pamätník v Haniske pri Prešove z roku 1938. Pri epidémi tzv. „ruskej chrípky“ v roku 1889 vyšiel článok v novinách, že elektrické svetlo je zodpovedné za globálnu chrípku, pretože sa šírila najmä v mestách, kde sa už používalo elektrické svetlo. A mohli by sme pokračovať ďalej. Pousmejete sa.. Dnes je toho tiež mnoho a na rôzny spôsob. Vlastne nič nové pod slnkom. Tiež sa pousmejeme, ale aj pozastavíme nad tým, ako tomu ľudia môžu veriť. Sú teórie o tzv. novej totalite. Ľudia sa búria, pritom nosiť rúško na tvári je to to najmemej, čo môžeme urobiť!
Iste, všetci sme frustrovaní z toho, že sa nám všetkým zrútil svet takmer neobmedzených možností cestovania, dovolenkovania, zhromažďovania.. A mnohého iného. A roky to potrvá, kým sa to vráti do normálu. Mnohým sa zrútil ich vlastný svet – po masívnom jesennom zatýkaní. Aj to je aktuálne dianie u nás na Slovensku za posledné obdobie. Pre mnohých sa zrútil svet ich neobmedzených možností. . Rozmýšľam nad tým ešte aj takto – my sme vlastne v roku 2020 prežili koniec „starého sveta“ s jeho možnosťami a ponukami.. Prichádza však niečo nové pre nás nielen v spoločnosti, ale aj v cirkvi. Spomeňme si, koľkokrát sa aj Božiemu vyvolenému ľudu zrútil svet, keď sa dostali do zajatia – babylonského, keď im padol v roku 70 po Kristu nádherný chrám, ktorí dobili Rimania.. A čo holokaust 20.storočia? Židia sú stále objektom a súčasťou nenávisti a nepriazne aj v 21.storočí. Čo všetko prežili a zažili a smeli vždy nanovo povstať! Vždy k novému začiatku.. A zázrakom a divom Božím bol vznik štátu Izrael v roku 1948.
Zrútil sa nám svet, keď nám niekto blízky náhle odišiel, keď prišla nečakaná diagnóza atď atď.. Spomínate? Po nečakanom tornáde zostávajú trosky v živote človeka. Duše sú veľmi otrasené a odejú sa do šatu trpkosti a sklamania. Samé trosky, vývraty, polom. Človeku sa zdá, že väčšina jeho úsilia leží pod nánosmi práchnivejúcich stromov. Do tmavej doliny trosiek a vývratov prichádza svetlo Krista kráľa. Vzkriesený Kristus, živý prítomný a súčasný, ktorý je Svetlom sveta (J 8,12) prináša tak prepotrebné svetlo. Domnelé trosky premieňa na živnú pôdu pre obnovu našej duše. Tak sa vlastne obnovuje každý les. Aj ten tatranský.. Starý svet sa nám zrútil, musíme aj to prijať s pokorou. Božia láska v Kristu je axiomou, ktorá tu je – napriek všetkým tornádam v spoločnosti a v osobnom živote človeka.. Na troskách starého Boh buduje vždy predsa niečo nové! To podložie je tiež veľmi dôležité – ono tlie a tam sa rodí niečo nové! Prorok Izaiáš tlmočí Božiemu ľudu vzácne posolstvo, že ho neopustí, ani keď pôjde cez vodu, ani cez oheň (43,1-7). Čítajte si tieto verše a mnohé iné o Božej láske. Je hodno čítať viac Písmo, ako tie všetky konšpiračné teórie na internete. A o pár veršov ďalej sú tieto pozoruhodné Božie slová v tej istej kapitole (43,19): „Ajhľa, tvorím nové, už teraz to raší. Nebadáte to?“ Ja áno! Aj na troskách toho starého, čo muselo padnúť.. Badám to už aj v tomto novom advente.. Keď sa nám zrútil svet .. U mnohých je obava o Vianoce, akú budú mať podobu. Tieto najkrajšie sviatky v roku, ktoré sú na konci roku vždy wellnessom pre dušu mnohých, spôsobujú viac starosti, ako radosti. Vianoce určite budú! Nikto ich predsa neruší a ani nezruší. Nemusia mať takú vonkajšiu podobu, na akú sme boli doteraz zvyknutí. Budú také, aké si ich pripravíme. V skromnosti a v tichosti. Nakoniec aj Veľkú noc sme prežili netradičným spôsobom. Máme osobnú skúsenosť už aj v tomto. Je celkom možné, že je to pozvanie a návrat k tým úplne prvým jednoduchým Vianociam. Návrat k našim prameňom (ad fontes). V každom prípade platí slovo z piesne speváka P. Drapáka: „Najkrajšie sviatky, to málokto tuší, najkrajšie sviatky sú Vianoce v duši.“ (Vianoce v duši) Na troskách toho starého Boh buduje to nové. Svet sa celkom nezrútil.. To sa „len“ nám zrútil“ v našich predstavách. Svet bude pokračovať ďalej v novej kvalite – vo svete, v našej spoločnosti, ale aj cirkvi. Dáme tomu novému medzi nami šancu?