Jesenné obrazy života

Jeseň prináša plody ľudskej práce. Je to viditeľné zhmotnenie celoročného úsilia práce človeka. Vonia v nádherných obrazoch farebného spektra plnosti plodov záhrad a polí, lesov a lúk. Úžasná farebnosť prekypuje dynamikou plnosti života. Meniace sa farby, tvary, chute a vône lásky nášho Boha sú typické obrazy tohto obdobia. Jesenné mesiace majú všetky koncovku – BER. Pripomínajú nám zber úrody. Máme hojnosť Božích darov na stole, ďakujeme Pánovi za Jeho hojné požehnanie. Ďakujeme aj za dary Ducha, ktoré nejdú do nášho žalúdka a brucha,  pripomínajúc si slovo Písma: „Je výborné, keď sa srdce posilňuje milosťou a nie pokrmami.“ (Žid 13,9) Nič nám nechýba na našom všednom, aj tom sviatočnom stole. Nášho Boha nikto nemôže v Jeho láske obmedziť, aj keď toto obmedzenie prežívame my ľudia už v 2. vlne a po druhýkrát v tomto roku. „Kto neustále hladuje, nemôže sa do sýtosti najesť ani pri bohatom prestretom stole.“ (A.Grün) Žehnajúci Boh, ako každý rok, tak aj tento predvádza štedré defilé (aj napriek korone) svojej jesennej štedrej ponuky. Duša sa nestačí napĺňať množstvom a rôznorodou nádherou a pestrosťou týchto darov. Každú jeseň sa oblečie do zlatista, ako na najväčšej módnej prehliadke a predvádza svoje  šuchotavé šaty. V tichej básni žasnem nad Božou veľkosťou a Jeho láskou. A vždy znova si pripomínam: toto je môj Boh, môj kráľ, môj milujúci Otec. Môj priateľ.. Božia tvár má nekonečne veľa podôb, nekonečný repertoár spôsobov, ako sa nám prihovára, pripomína, teší, aj prekvapuje. Jeseň preverí, či sme naakumulovali dosť slnka v lete. Aj v živote je to tak podobné a potrebné – naakumulovať čo najviac slnka Božej lásky do náročnej staroby – jesene nášho života. Čínske príslovie hovorí: „Voči sebe samým máme dodržiavať prísnu disciplínu jesene a voči ostatným prejavovať milého ducha jari.“

„Jeseň je čudná pani. Necháva od dažďa zhrdzavieť svet.“ V tomto ročnom období prichádzajú aj daždivé dni. Takých už aj v októbri bolo dosť. Vtedy si pripomínam citát od Daniela Heviera: „Dážď totiž nie je voda. Vo svojich kvapkách si nesie výšku oblohy, ktorú sme už dávno prestali volať nebom.“ Symfonická hudba padajúceho dažďa, aj keď je ho niekedy veľmi veľa, nám ponúka ešte aj takýto trochu odľahčený pohľad. Nie vždy je slnko na oblohe, musíme to vedieť aj takto prijať. Kvôli mnohým oblakom aj v noci sme nemohli pozorovať októbrovú zaujímavú nočnú oblohu – Mars sa k nám priblížil, bol osemkrát väčší a aj nám zo Zeme veľmi  dobre viditeľný. Bolo ho možné napriek tomu všetkému predsa zazrieť v blízkosti Mesiaca ako žiarivú, či trblietajúcu sa bodku. Žiaril na nočnej oblohe do červena. Priblížil sa k nám na vzdialenosť „iba“ 62 miliónov km. Naposledy to bolo v roku 1971 a najbližšie zase až v roku 2035. Keď často pozerám na nočnú oblohu, tak si vždy spomeniem na slová 8. žalmu: „Čo je človek, že naň pamätáš a a syn človečí, že sa ho ujímaš?“ Čo som ja uprostred toho všetkého? Ako nič, ako zrnko piesku, predsa však Bohom milovaný a nezabudnutý. V októbri bol zaujímavý tzv. Modrý mesiac – spln na začiatku, aj na konci mesiaca. Spln je bežný jav na oblohe raz mesačne. Október nám ho ponúkol výnimočne a netradične až dvakrát do mesiaca. „Ak vesmír neriadi nik, ako je potom možné, že mesto alebo dom nemožno nechať ani na krátku chvíľku bez dozoru?“ (Epiktetos)

Jeseň nám v rýchlom spektre zmien ukazuje premenlivosť nášho života. Jeho krásne farebné a slnečné stránky, plné rôznych šťavnatých plodov rýchlo strieda smútivý čas sychravej hmly a dažďa. Kristove oči však ukazujú tichú krásu bielej hmly, ktorá sa ako nebeské vlasy prepletá korunami stromov. Prináša pokoj a posolstvo stíšenia a spomalenia behu. Pozýva opäť zastaviť svoj krok. Po prvej vlne korony sme sa rozbehli akosi prirýchlo. Dážď nie je len obyčajná voda, je to aj živá voda, ktorú nám v šume dažďa ako vzácny dar ponúka nebo, keď dokonale osvieži všetko rastlinstvo a tvory. Nie je zlé počasie, keď sa pozeráme Božími očami. Krásny deň, aj upršaný, môže byť naplnený živou vodou. „Čo Boh stvoril je dobré“, čítame ako refrén na prvých stránkach Biblie (1 M 1). Všetko má svoj čas a miesto (Kaz 3,1). Aj dážď, ktorého práve v októbri bolo až priveľa. Alegória prírody vykresľuje v meniacich sa obrazoch aj rytmus neustále meniaceho sa života človeka – môjho a tvojho. To sú pestré jesenné obrazy nášho každodenného života. Sme vďační, že nám ich ponúka práve v toto ročné obdobie. A povodeň jesenná, ako aj jarná dokáže spôsobiť mnoho škôd. Aj tá v živote má nejaký význam a mnohému nás učí. Nechcem to zľahčovať, ale aj tieto obrazy sú pozvaním budovania na pevnej skale (Mt 7, 24-27). Aj napriek tomu všetkému je pre mnohých umelcov veľmi inšpiratívne obdobie. Našou vďakou aj za tento čas sa dotýkame priamo neba. „Vyjadrovať vďačnosť slovami je galantné a príjemné, prejavovať vďačnosť činmi je veľkorysé a šľachetné, ale žiť život naplnený vďakou znamená dotknúť sa neba.“ (Johannes A. Gärtner)

„Jeseň je druhá jar, keď každý list je ako kvet.“ (A.Camus) Toto najpestrejšie ročné obdobie napreduje poslednými dňami cirkevného roka. Dni sú poznačené mnohou melanchóliou. Mnohé akcie sa nekonali a odkladajú sa na rok 2021. Aj my sme naše jesenné 70.výročie vzniku samostatného zboru presunuli na budúci rok. Téma týchto dní je nám známa – aby nás celkom nepohltila – uvažujeme na rôzny spôsob o jeseni. Je o nej veľmi mnoho básni (R.M.Rilke). Alexander S. Puškin miloval jeseň a práve v tomto ročnom období napísal svoj román vo veršoch Eugen Onegin. „Sme lístky na strome života.“ (O.Bubler) Takúto skúsenosť opísal aj A. Srholec v jeho výroku: „Cítim sa lístočkom na jednom strome v lete, ktorý má len sezónnu funkciu.“ Vystihol to úplne, pretože aj tá sezónna funkcia je dôležitá. Mnohí sa často pýtajú: prečo som ešte tu? Najmä ťažko a nevyliečiteľne nemocní – prečo ešte žijem? Pán Boh má aj s tým „lístočkom“ bytia nejaký zámer, ktorý napĺňa Jeho poslanie. A tak je to aj s našou nemocou. Všetko má nejaký zmysel a význam.

Celosvetový deň stromov pripadol nám na 20. október. Častý obraz aj v Biblii: „Bude ako strom zasadený pri vodných tokoch, čo načas dáva ovocie a jeho lístie nevädne a všetko, čo robí, sa vydarí.“ (Ž 1,3) Stromy sú nám v mnohom vzorom. Ticho stoja vo vetre aj búrke, v lete odolávajú horúcemu slnku. Potešujú naše oči, aj všetky naše zmysly svojou čistou krásou. Strom, ktorý má hlboké korene a stabilný kmeň nestráca „pôdu pod nohami“ ani pri najsilnejšej víchrici. To je veľmi motivujúce: Boh ako strom môjho, Tvojho a nášho života. Motivuje nás to vtedy, keď klesáme a padáme a nemáme už síl.. Veľa obrazov ku každodennému  životu čerpáme z prírody. Ďakujeme za túto jedinečnú Božiu učebnicu. Za mnohú krásu, ktorá je „ručnou Božou prácou“.. Antonio Vivaldi priradil isté špecifické tóny a noty v jeho cykle „Štyri ročné obdobia“.. Osobne tam nachádzam tóny vďačnosti a radosti za to všetko, čo prináša AUTUMN (jeseň). „Základom radosti je vďačnosť. Nie je to radosť, ktorá nás robí vďačnými, ale vďačnosť, ktorá nás robí radostnými.“ (David Steindl-Rast) Aj v tých náročným dňoch, ktoré prežívame, môžeme nájsť určite niečo pozitívne. „Keď sa zameriate na to, aby ste našli niečo dobré v každej situácii, zistíte, že váš život bude plný vďačnosti – pocitu, ktorý vyživuje vašu dušu.“ (H.Kuschner) Na našich jesenných biblických hodinách pokračuje séria o stabilite v nestabilných časoch. Auto má štyri kolesá – kvôli stabilite na ceste. Potrebujeme hodnoty pre stabilitu. Je to to troje – viera, nádej, láska (1 K 13). To štvrté má každý z nás to svoje „vlastné“.. Do ankety v našom zbore, ale aj mimo neho prispeli viacerí. O tom spolu debatujeme  uvažujeme a meditujeme.. Aktuálne by som spomenul jedného spolubrata (MUDr H.K.), ktorý sa vyznal: „Všeličo sa prevaľuje okolo nás.. Teraz Covid-19. Ale moje srdce je pokojné, lebo môjmu synovi som stihol odovzdať najväčšiu a najdôležitejšiu pravdu života: máme milujúceho Boha, ktorý je s nami po všetky dni nášho života. Keď toto vie, bude všetky bremená zvládať a budú mu veľmi ľahké. Moja duša otca sa usmieva..“ Sestra (M.M.) z nášho zboru o svojej vnútornej stabilite v týchto časoch vyznala: 1) mať KDE byť – vlastný, ale najmä duchovný domov, 2) mať s KÝM byť – s rodinou a najmä s Kristom, 3) mať ČO robiť – skutky lásky, 4) mať v  KOHO veriť – v Boha Otca všemohúceho.. Pozývam aj vás, milí čitatelia k tejto stabilite srdca v týchto pandemických časoch.