Veľkonočné východisko

Veľkému nemecko-švajčiarskemu teológovi Karolovi Barthovi bola raz zo strany jeho študentov položená nasledovná otázka: „Pán profesor, povedzte nám prosím, aké sú východiská vašej teológie?“ Odpovedal veľmi pohotovo, spontánne, jednoznačne a zrozumiteľne: Ježiš Kristus žije, z tejto skutočnosti vychádzam vo všetkom!“

     Posolstvo Veľkej noci je jednoznačné: „Ježiš Kristus žije!“ Posolstvo Biblie je v tomto smere nespochybniteľné: „Lebo vieme, že Kristus, ktorý vstal z mŕtvych,  viac neumiera a smrť už viac nepanuje nad ním.“ (R 6,9). Je to radostná zvesť a zároveň aj skutočnosť, z ktorej možno vychádzať nielen počas sviatočných dní, ale aj po ich skončení. Ponúka sa nám aj do týchto poveľkonočných dní, nachádzajúc sa  stále v  pretrvávajúcej svetovej  pandémii. Je to skutočné a ozajstné východisko nášho života. Východisko z labyrintu tohto sveta, súčasného diania, či nášho života. Podľa Slovníka cudzích slov má slovo labyrint až 5 významov. Spomenieme len ten prvý význam slova, ktorý je hádam najznámejší – ide totiž o bludisko, chaos, veľké nepriehľadné množstvo niečoho. Tu môžeme myslieť aj na nepriehľadné množstvo ciest tohto sveta. Biblia hovorí: „Nejedna cesta vidí sa človeku správnou, ale jej koniec môže byť cestou smrti.“ (Pr 14,12) S ľútosťou musíme dnes skonštatovať, že mnohí dnes takýmito cestami aj naďalej kráčajú. Mnohí sú stále hľadajúci, ich počet sa pravdepodobne touto dobou zvýšil – aj vďaka tomu, že mnohé doterajšie istoty tak rýchlo padli, ako domček z karát! Tí hľadajúci sa smú a môžu radovať podľa žalmistových slov (70,5): „Nech sa tešia a radujú v Tebe  všetci, ktorí Ťa hľadajú!“ Sme vďační za tých, ktorí túto správnu cestu už našli.  Posolstvo Veľkej noci je v tomto smere neprehliadnuteľné  – je tu medzi nami prítomný sám Život, ktorým je Kristus. Je tu Cesta života a naším životom. Je tu  prítomná Pravda o nás, aj Pravda o svete, v ktorom žijeme. „Ježiš Kristus je cesta pravda a život.“ (J 14,6) On sám o sebe hovorí: „Ja som prišiel, aby život mali a to v hojnej miere.“ (J 10,10). A aj k nám sa na našu životnú cestu pripája Ten, ktorý je nami často nepoznaný tak, ako bol do istej chvíle nepoznaný Emauskými učeníkmi (Lk 24,13-35).  Len čo Ho spoznali, zmizol im a oni sa rýchlo vrátili do Jeruzalema, do epicentra všetkého diania.

     Veľká noc ponúka skutočné a reálne východisko. Nie je to žiadna fatamorgána života, či vytúžená fikcia, ktorou by sme sa utešovali.  Východisko z labyrintu našich sklamaní, prehier, zúfalstiev, pádov, smútkov, plaču, nešťastia, každodenných bolestí a zlyhaní, zápasov, nemocí a utrpenia.  Východisko z ťažkých dní koronavírusu a  súčasnej krízy – s ňou spojenou.  Anglická kráľovná Alžbeta II. včera v dobrej zdravotnej, ale najmä duševnej a duchovnej kondícii oslávila svoje 94. narodeniny.  Pred celým národom predniesla posolstvo k Veľkej noci 2020. Dovoľte malý úryvok na dôkaz toho, že jej príhovor sa stretol s veľkým ohlasom.  Mnohých ľudí veľmi oslovil, pretože v ňom ponúkla obyvateľom Veľkej Británie tak potrebné východisko.  Ponúkam vám osem  múdrych viet z jej príhovoru. Môže osloviť aj nás aj v tomto období:  „Veľkú noc nikto nemôže zrušiť! Potrebujeme ju viac, než kedykoľvek predtým. Poznanie Vzkrieseného Krista prinieslo jeho nasledovníkom novú nádej a čerstvý zmysel života.  My všetci sa môžeme z toho veľmi poučiť.  Vieme, že koronavírus nás nepremôže. Aj keď smrť prináša temnotu zvlášť pre tých, ktorí dnes smútia.. Svetlo a oheň sú silnejšie. Nech sa živý plameň veľkonočnej nádeje stane pevným kompasom na ceste do našej budúcnosti.“

     Ťažkými chvíľami v živote prechádzal aj náš reformátor Martin Luther. Jeho priatelia mu vlastne zachránili život tým, že zinscenovali ten známy fingovaný únos v Durínskom lese. Počas 10 mesiacov sa potom schovával na hrade Wartburg ako rytier Juraj. Nechal si narásť bradu a pustil sa do prekladu Biblie do nemeckého jazyka.  Poznal jedno dôležité  východisko, keď mu bolo veľmi ťažko aj na hrade, aj mimo neho. Nazývame ho – východisko z krízy. Východisko z ťažkých chvíľ života našiel v tom, že si písal kriedou po stole dva krátke texty. Tak napr. „VIVIT“  to znamená: „ŽIJE!“  Kristus žije, je prítomný, súčasný a vzkriesený. Po narodení (10.11.1483) hneď na druhý deň, na Martina prijal krst  a to ho poznačilo na celý jeho život. Kriedou si písal na stôl aj tieto dve slová: „Baptisatus sum!“, čo v preklade znamená: „Som pokrstený!“ Nechcem vás motivovať, aby ste tak robili aj vy doma. Spomínam to len preto, aby sme si pripomenuli to, čo veľmi pomáhalo nášmu reformátorovi. A čo by dnes pomohlo nám? Skúsme ďalej uvažovať..  Zo školy dobre poznáme, že kriedu môžeme kedykoľvek zotrieť. Ale význam krstu nemôže nikto vymazať. Ani snaha, či prosba jednotlivca ho anulovať vo svojom živote. Istá nemenovaná osoba pred pár rokmi prišla za mnou na farský úrad v Novom Smokovci a povedala mi:  „Brat farár, prosím prečiarknite ma v matrike!“ Odpovedal som mu: „ To sa nedá! Podľa mňa ste ten krst a samotnú sviatosť prijali!“

      Posolstvo Veľkej noci sa nedá zmazať, ako kriedu na tabuli. Veľkonočné posolstvo sa priam nástojčivo, oveľa nástojčivejšie, než kedykoľvek predtým ponúka pre tak utrápené a ubolené srdce dnešného moderného  človeka 21.storočia.  Chce sa tam zapísať viac, než len kriedou! Chce sa tam zapísať priam nezmazateľným spôsobom. Ježiš Kristus  žije! Z tejto skutočnosti vychádzam vo všetkom!

     To je skúsenosť mnohých! To je skúsenosť aj vaša. To je skúsenosť aj moja. Iste by som vo svojom živote neslúžil mŕtvemu Ježišovi. Bol by to úplne premárnený život. Čo by som mal ja, ale aj iní z mŕtveho Ježiša? Apoštolovia po zoslaní Ducha svätého sa rozpŕchli do celého sveta, až do posledných končín zeme (Sk 1,8).  Čítal som veľmi  zaujímavú informáciu, že do 10-tich rokov vlastne zmisionovali  celý vtedajší známy svet. Určite by to neurobili kvôli mŕtvemu Ježišovi. Mali s Ním osobnú skúsenosť a preto sa rozbehli do celého sveta hlásať Jeho evanjelium. A predsa! Ježiš bol mŕtvy, ale teraz žije! V poslednej biblickej knihe čítame Kristovo svedectvo: „Bol som mŕtvy a hľa som živý na veky vekov a mám kľúče smrti a podsvetia.“ (1,18) Túto jedinečnú zvesť je možné mocou Ducha Svätého prijať aj dnes.  Zajtra už môže byť neskoro. Najhoršie a najtragickejšie je to, keď človek odkladá to, čo má pre neho existenciálny význam a cenu už dnes. A to je zo skutočné, pravé, nefalšované, veľkú hodnotu majúce veľkonočné východisko života – aj z tej najťažšej krízy.