Túžba po spravodlivosti

     Kvetnou nedeľou vstupujeme do Veľkého týždňa. Vrcholí Veľkým piatkom. Po tomto našom najväčšom luteránskom sviatku  opakovane vždy prichádza  Veľká noc. Veľkosť týchto dní s prívlastkom „veľký, veľká“ nemožno nevidieť.  Cez Zlatú bránu, ktorá je v súčasnosti zamurovaná, ale v jeruzalemských hradbách neprehliadnuteľná, vstupuje Kristus do svätého mesta. Evanjelisti prvýkrát zaznamenávajú, že Kristus nejde „po vlastných“!  Celý život Jeho kroky brázdili Svätú zem. A často bol aj za jej hranicami. Vždy po vlastných za človekom.  Vždy v plnom nasadení pre jeho záchranu. Človek, ktorý je vždy v centre pozornosti nášho Pána. Človek, ktorý je „generálnou líniou“ Jeho svätého života. Ponáhľa sa za ním. Času nie je nazvyš. Teraz je však „nesený“! Či skôr, vezie sa? Ale na čom! Dnes to vyvoláva skôr úsmev, ale vtedy to bol bežný „dopravný prostriedok.“ Kráľ židov do Jeruzalema vstupuje na oslovi! Akokoľvek to vyzerá komicky, ten obyčajný osol v Božom pláne tam rozhodne bol! Málokto to  postrehol vtedy, ale aj dnes! Toto zviera má však svoju úlohu Bohom danú – niesť Krista!  Dopraviť Ho do mesta pokoja. Aby bol v správnom čase na správnom mieste.

     V tom je evanjelium aj pre dnešok. Aj ja mám svoju úlohu pre prítomnosť. Niesť Krista do svojho najbližšieho okolia. Keď Pán kedysi potreboval osla, dnes o to viac potrebuje mňa! Či sa na to hodím? Keď máme pre Pána Boha niečo urobiť, nie je až také dôležité, či sa na to hodíme. Nemusíme mať žiadne obavy! Ak Ho máme v srdci,  nesieme Ho… Prirodzene a spontánne. Možno ani nie tak svojou rečou, ale životným štýlom. Názormi a postojmi aj na to, čo sa deje dnes vo svete. Dnešná „korona-doba“ je časom, v ktorom sú ľudia možno o niečo viac prístupnejší aj pre túto zvesť. Mnohé istoty padli. Ľudia hľadajú tie nové..  A práve dnes ja som  tým „dopravným prostriedkom“,  ktorý je tak potrebný k neseniu evanjelia pokoja. A ak mi aj niečo chýba, tak Pán Boh  „doplní“ to chýbajúce… V známom románe Chatrč, je aj takáto zaujímavá a pozoruhodná veta: „pamätaj, ľudí nedefinujú ich obmedzenia, ale zámery, ktoré mám s nimi!“

     Kristus je nesený a dav prevoláva to známe „Hosanna“. Tie slová vo mne rezonujú od chvíle, keď som v Budapešti v roku 1982 po prvýkrát videl známu rockovú operu Jesus Christus Superstar. Určite si aj vy spomeniete  na tú známu skladbu, v ktorej sa toľkokrát opakuje to známe zvolanie „Hosanna!“ Výklad tohto slova uvádza viaceré možnosti. Hodno spomenúť aspoň tieto: „pomôž, zasiahni, vysloboď!“  Ľud spoločne na Kvetnú nedeľu prejavil veľkú túžbu. Tá je vždy hnacím motorom pre človeka vo všetkých oblastiach.  John Eldredge v knihe „Cesta túžby“ (str. 12 a 21) konštatuje: „Narodili sme sa s touto túžbou, nikdy ju úplne nenaplníme a nikdy nezomiera. Často si ju ani neuvedomujeme, ale vždy je tu.  Svoju pravú identitu, svoj dôvod bytia musíme nájsť v tejto túžbe. Hoci spíme, naša túžba nespí. Je to naša identita. Je to podstata ľudskej duše, tajomstvo našej existencie. Nijaké úspechy sa neuskutočnia bez túžby. Ani jednu symfóniu nenapísali, ani jednu horu nezdolali, nijakú nespravodlivosť nenapravili, ani lásku neudržali bez túžby. Túžba dodáva energiu hľadaniu života, na akom nám veľmi záleží…“

     Táto túžba má na Kvetnú nedeľu svoju konkrétnu podobu. Kvetná nedeľa je vskutku nedeľou hlbokej túžby. Túžby po spravodlivosti… Rímska okupácia bola neznesiteľná. Biednemu ľudu prinášala mnoho bolestí a utrpenia. Prinášala mnohú nespravodlivosť. Bohatší bohatli ešte viac a chudobní sa stávali viac chudobnejšími. Zrejmá a do očí bijúca nespravodlivosť! Nepripomína nám to niečo?  Až príliš sa to podobá na dianie u nás, ale aj vo svete. Dosť často počujeme aj my: „niekto celý život poctivo pracuje a niekto tak ľahko príde k miliónom!“  Toľko nespravodlivosti bolo už doteraz odhalenej  a odkrytej. A nepotrestanej! Tej bolo vždy akosi priveľa! Často to konštatujeme pri rozličných príležitostiach. Takto to vidí naša optika.  Takto to vnímame nielen my, ale aj mnohí iní.

      Nie tak dávne udalosti  u nás na Slovesnku v nás stále rezonujú. A tiež protesty s nimi spojené. Bude to všetko ozaj vyšetrené? Začiatok je sľubný, naša krajina postúpila v procese očisťovania. A bude, veríme, pokračovať , aj napriek súčasnej vírusovej kríze. Tí ľudia na námestiach našich miest mali možno rôzne dôvody k účasti na týchto protestných zhromaždeniach. Bola tam však rozhodne aj túžba po spravodlivosti.   Ona  je v  nás  totiž hlboko  zakorenená. Dovolávame sa jej. Vinníci majú byť potrestaní! Je to ako genetika. Tá nás  nepustí.  Očakávame  aj na Boží zásah zhora. On zasahuje aj naším prostredníctvom!  Namiesto toho, aby Boh zasiahol, sa rozhodol pracovať prostredníctvom ľudí, ako sme my. Istej žene sa sníval sen, v ktorom sa rozprávala s Pánom Bohom. Bola veľmi nahnevaná a roztrpčená pre všetko to utrpenie, zlo a mnohú nespravodlivosť, ktoré videla okolo seba. Preto Bohu povedala: „Prečo s tým všetkým niečo neurobíš?“ Boh je nežne odpovedal: „Už sa stalo, stvoril som predsa teba!“

     Túžba po spravodlivosti. Túžba vskutku legitímna a oprávnená. Iste, máme aj iné túžby. A koľkože ich je. Tá po spravodlivosti je v nás hlboko zakotvená a zakódovaná.  Naša modrá planéta je veľmi ubolená. Náš slovenský svet nevynímajúc. Toľko nespravodlivosti je pod nebom! Ľudstvo je bombardované mnohými pochybnosťami o Bohu a o Jeho spravodlivosti. Veď keby existoval, už by bol dávno zasiahol! Ako sa môže dívať na to rozkrádanie pod Tatrami? Tieto vety dnes tak často počujeme.  Nie je to však  nič nové pod slnkom. Veď aj v minulosti toho bolo dosť. Poznáme to aj z Biblie. Mnohí volajú na Boha, aby sa prejavil a zasiahol. Tak volá napr. prorok Izaiáš: „Kiežby si pretrhol nebesá a zostúpil!“ (64,1) Práve pri čítaní žalmov nachádzame, ako sa mnohí žalujú pred Hospodinom.  Žalmy, tieto „drahokamy Biblie“  naznačujú, akoby práve táto žaloba a ponosa na mnohú nespravodlivosť mala priestor aj na spoločných bohoslužbách! Mnoho volaní  a  prosieb a  žiadna odpoveď…

     K Hospodinovi sa to však  predsa všetko nesie. K Mesiášovi na Kvetnú nedeľu. On to počuje! Zasiahni, vysloboď. Urob už konečne niečo! Ako  dlho to všetko ešte potrvá? Sme toho názoru, že teraz je ten správny čas. Kristus však nie je politickým Mesiášom. Do Jeruzalema nevstupuje, aby povalil moc Ríma. Vstupuje, aby povalil inú moc. Moc diabla! A vidíme Ho pritom akéhosi pasívneho. Akoby na všetko rezignoval. Ide  v ústrety svojim nepriateľom. Neskôr sa dá pribiť na kríž. Známy maliar Carravagio v roku 1602 namaľoval obraz „Zajatie Krista“. Tmavé odtiene pomáhajú k meditácii nad Ježišovým utrpením. Na tomto obraze vás zaujmú dva momenty – Judášov bozk a Kristove  ruky. Celkom pasívne! Je zrejmé, že sám Kristus sa mnohej nespravodlivosti, prežívanej  na sebe samom, vôbec nebránil. Priam sa jej oddal. Tak dobre ju poznal aj vo svojom živote.  Jeho ovisnuté ruky sú toho dôkazom. Inej cesty totiž nebolo. Otcovou vôľou bolo Jeho utrpenie. To všetko, čo sa s ním dialo, bola mnohá krutosť a nespravodlivosť. On si jej ozaj užil vo vrchovatej miere. Čo robil, keď ho falošne obvinili? A čo robil, keď dostával úder za úderom?  Čo robil, keď sa Mu posmievali? Čo robil, keď nevinne trpel? V Biblii nájdeme odpoveď! Apoštol Peter píše: „Kristus trpel za vás, dal vám príklad, aby ste nasledovali Jeho šľapaje. On nikdy hriechu neučinil, ani lesti nebolo v jeho ústach: keď Mu zlorečili, nezlorečil, keď trpel, nehrozil, ale porúčal Tomu, ktorý spravodlivo súdi, na vlastnom tele vyniesol naše hriechy na drevo, aby sme odumreli hriechom a žili spravodlivosti.“ (2,21-24)

     Pamätajme na Toho, ktorý spravodlivo súdi. Príde k tomu  čas. Nemusí byť až taký vzdialený (2 Pt 3,13). Ani v krajine pod Tatrami sa tomuto súdu nikto nevyhne. Takej imunity niet! Mnohé pozemské súdy sa po smrti Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej už naštartovali. Aj keď sa, žiaľ, stretávame aj naďalej s mnohou nespravodlivosťou, motivuje nás to prisluhovať spravodlivosť. Ešte viac, ako doteraz. Účinnejšie a intenzívnejšie. Ten, kto ju nekoná, nie je z Boha (1 J 3,10). Ak je nám vrodená, tak ju prisluhujme vo svojom okolí… Nielen túžba po nej, ale aj po jej uskutočňovaní. Dávny prorok Ámos (5,24) sa nám prihovára tak aktuálnym posolstvom: „Ale nech sa právo valí ako vody a spravodlivosť ako stály potok!“ Do toho všetkého dnešného  chaosu a súčasného marazmu znie  práve dnes to Božie: „Stvoril som teba!“  Iba zmenený totiž môže prinášať zmenu do tohto sveta. A tento svet túto zmenu akútne potrebuje…